Založ si blog

tyrania uvedomenia

Aby si vedel kto ťa má v moci a paži

len zisti koho nesmieš kritizovať.

(Voltaire)

Ftipné je, že jediný dotyk z realitou stačil aby ´sa ona ráčila uvedomiť´ tak, že nato myslím do smrti nezabudne.

Všetky slová, ktoré jej vychádzali z huby pritom ako prestali znamenať čokoľvek, dokonca slovo ´tyrania´, ktorým vlastne myslela ´uvedomenie´.

Toto uvedomenie, ktoré je formou jej tyranie sa rázom zmenilo na nič, keď sa karta ´uvedomovania´ na jeden ´dotyk´ z realitou obrátila.

 

Vedieť, že realita je aká je si človek nedovolí hneď tak všetko do čoho môže pichnúť, ale to pichnutie by nemuselo byť len dotykom, ktorým ona tyranizuje. Stačilo nato ani nie slovo, len

slovo, v praxi toho uvedomenia, ktoré je v moci seba ´vedomím´ aké sa nedeje automaticky, alebo systematicky. Dotykom, ktorým ona označuje, ktorým označuje ´svoje myšlienky´, ktorým označuje svet, ktorý berie ´za svoj´. Svet, ktorý berie za svoj ´stroj´. Veď celé zviera menom človek je strojom tak nakoniec sa prečo trápiť ´vedomím ničoho´, ktoré je karmou.

Karma ako najvyšší, alebo posledný stupeň ´uvedomenia´,alebo ´intimity´, ktorá je uvedomovaním sa v sebe, ktorá je uvedomovaním sa smerom do ´seba´. Človek sa napriek všetkému musí uvedomovať aj ´von zo seba´.

Prúd času je prúdom karmy je karmou. Zabíjať čas znamená zabíjať karmu. Vyhnať dobrú karmu z domu znamená ísť na vedomie niekoho ako povedala s ´výčitkami´. Čo také povedala ´neznáma bytosť´, ktorá je inde, ktorá je vo voľne prírode. Čo vôbec kto vo voľnej prírode robí a ako vôbec sa dorozumieva s okolitým svetom, ktorý nemôže mať zo seba… aby tak dostal čo chcel; ´uvedomenie si tyranie´, alebo teda jej ´tyranie´ aj keď táto metafora je ešte slabou ´výrazovou formou´ resp logicky dokonca dovedeným výrazom ako prostriedkom,ktorého opisom sa človek znova ´deje´. Teda opisom v pojme, alebo pojmovým opisom, ktorým je metaforicky domyslený zmysel, teda metaforicky prenesený zmysel je domyslený.

Tyrania je v tom, že sa človek nikdy nechová tak ako chce. Že sa človek chová tak ako musí. Keď Nietzsché hovorí, že chcenie nestačí k jednaniu myslí tým, že ´musenie´ je treba k jednaniu.

 

Máme v moci vylúčiť zo svojich životov náhodu. J: A je to nutné? Veď sa hovorí, že zmena je život. F: To je síce zaužívaná fráza, nie však vždy pravdivá. J: Prečo? F Už minule som ti povedal a súhlasila si s tým, že je rozdiel medzi životom a existenciou. A preto sa táto zmena môže, využitím možností postarať ozaj o to, aby sme žili, ale i o to, aby sme iba existovali-živorili.

 

J: Takže progres nám náhoda nezaručí. Tak čo? Činnosť? F: Presne tak. Činnosť, ale nie hocijaká. Aj činnosť nám môže privodiť vzostup, ale i pád. J: Takže zas náhoda? F: Nie.

 

? F: O tom či sa naša činnosť prejaví pozitívne alebo negatívne, nerozhoduje činnosť samotná, Ale motív, ktorý nás k tejto činnosti vedie.

 

 

J: Takže sebaobetovanie a dobré skutky? F: Vôbec nie. Dobré skutky sa vedome konať nedajú a sebaobetovanie je práve na škodu veci. J: Jak na škodu? A kože sa nedajú vedome konať? F: Toto si nechajme na zajtra. Zajtra sa môžeme baviť o činnosti. Dnes sa asi bavíme o náhode. J: Však ty hovoríš, že činnosťou eliminujeme náhodu. F: Áno. Ale hovorím i o motíve k činnosti a prehnane ti poviem, že teraz nemám na mysli motív, ako cieľ. J: Existuje aj iný motív. F: Podľa mňa sa cieľ za motív nedá použiť, lebo je dosť skreslené, že čo od života chceme. Preto sme často aj sklamaný, keď to dosiahneme. Vieš ako sa hovorí, že si máme dávať pozor na to, čo si od pána boha prajeme, lebo sa nám to splní. J: Tak aký motív máš na mysli?

 

Takže ak niečo konáme za to že chceme, prinesie to pozitívum. Ak to robíme za to, že musíme (bojíme sa), tak výsledok bude vždy negatívny. A to i vtedy, keď sa krátkodobo môže zdať pozitívum. Preto je s obľubou tvrdím, že za dobrý skutok, očakávaj spravodlivý trest.

Teraz si uvedomme, že ak nebudeme dobrovoľne vykonávať činnosť za to, že chceme, náhoda nás dokope k tomu aby sme ju vykonávali za to, že musíme. No činnosť, ktorú musíme vykonávať, radšej nevykonávajme, lebo nie je schopná priniesť pozitíva..

Takže podľa mňa náhoda existuje a chce nás dokopať k činnosti. Ak však činnosť budeme vykonávať dobrovoľne, bez dokopania nás, tak náhoda nebude mať význam a tým stratí moc.

 

Nietzsché tvrdí, že nestačí nato aby som niečo robil nech je to niečo čokoľvek, že chcem. Chcieť mi jednoducho nestačí. Nestačí mi napríklad, že chcem ´ženu´, lebo nato aby som ju dostal ešte´musím´ niečo viac ako chcieť. Nietzsché opakuje; budem však možno stokrát opakovať, že ´bezprostredná istota´ práve tak ako ´absolútne poznanie´ a ´vec o sebe´ obsahujú contradictio in adiecto: mali by sme sa konečne vyslobodiť z osídiel slov!

Nietzsché pokračuje; ´v každom akte vôle je obsiahnutá komandujúca myšlienka´; napríklad to môže znamenať, že ´vôľa´ nie je len komplexom cítenia a myslenia, ale predovšetkým ešte afektom: totiž afektom komanda. Vôľa inými slovami ´komanduje´ afektmi.

Ale motív, ktorý nás k tejto činnosti vedie. Úmysel? Keby sme trošku zmenili slovník a miesto ´úmyselné zabitie´ povedali ´ motivované zabitie´? Miesto ´úmyselná vražda´ ´motivovaná vražda´? Nie je to hra zo slovíčkami? Každé ľudské konanie je predsa ´úmyselné´ v tom zmysle, že je nejak ´motivované´. Keď niekto koná bez úmyslu konať čo koná je normálny?Keď niekto myslí tak, že k tomu čo myslí ho nič nemotivuje tak je normálny? Prečo myslieť pozitívne a negatívne a nie neutrálne?

 

Keď vezmem hoci len ono ´myslím teda som´…môžem sa opýtať ako myslím, že som? Myslím, že som ´logicky, kriticky, pozitívne, negatívne, neutrálne´? A to k čomu som došiel, s tým že som myslel, že som sa dalo dôjsť aj iným spôsobom myslenia ako tým, ktorý som zvolil?  A zvolil som si myslenie ja, alebo si myslenie zvolilo mňa?

Nietzsché ´vysvetľuje´, že vzápätí po ´akte vôle´, ktorý sa neobíde bez ´ myšlienky´ nastupujú pocity naliehania, nútenia, nátlaku, odporu, pohybu/pocit pohybu?/. Všetky tieto pocity, ktoré on takpovediac berie za zbernú mincu odvodzuje od toho, že v danom prípade teda v prípade človeka, ktorý ´chce´ je na mieste, že taký človek rozkazuje ´niečomu´ v sebe, čo poslúcha, alebo  o čom on verí, že poslúcha, že musí tu byť rozdvojenosť medzi chcením a tým, že čo za aktivitu ´vyvíja´ jej za účelom, ku ktorému ako niekto kto chce niečo veľké potrebuje prostriedok.

!Čo slovo  čo slovo to  priepasť.

Spoluúčasť na existencii. Ešte neznamená jednať. Chcieť zmyslom bytia, ktoré je konaním, ktorého chcenie, alebo určenie a označenie nemá cieľa. Cieľ je epistemologickou kategóriou. Posledné veci človeka, ktoré sú mu vymerané, v tom zmysle, v akom je ´myslieť byť´ teda človekom, ktorý je mierou všetkých vecí, s ktorých sú ďalšie. Teda ešte ináč povedané je človek mierou všetkých vecí vo veciach ďalších, ktoré sú ešte ´všetkovatejšie´. Totiž viac všeobecné.

Myslieť je činnosťou. Ku každej činnosti patrí niekto kto tak činí teda je tým kto tak činí. Tak aký motív máš na mysli? Čo ťa motivuje, k tomu aby si myslel, že ´vieš´? Človek je zo seba samého rozdvojený medzi toho aký chce a toho aký musí. Musí to byť, v konečnom dôsledku, že chcejúci je v dobrej viere presvedčený, že chcenie jeho samotné stačí k jednaniu.  Ale ´chcejúci´ musí pochopiť čo Nietzsché ďalej ´vysvetľuje´. Totiž: v každom chcení je /tak ako aj v každej moci, ktorá vyvodzuje do konečných dôsledkov svoje posledné konsekvencie za každého okamihu/ za prvé mnohosť pocitov, totiž pocit stavu, s ktorého chceme von, pocit stavu, ku ktorému chceme dnu, pocit toho ´von´ a ´dovnútra´samého, ďalej potom sprievodný  pocit vo svaloch, alebo svalovej hmote, v ktorých , ani čoby sme uvádzali do pohybu ´ruky a nohy´,s akéhosi zvyku, akonáhle chceme ´to´ začína hrať. A rovnako tak musíme uznať za ingredienciu vôle cítenie, a to veľmi rozmanité, musíme za ňu uznať aj myslenie: v každom akte vôľovom  je obsiahnutá komandujúca myšlienka; -a nemyslime si, že túto myšlienku je od ´chcenia´ možné oddeliť a žeby potom ostala vôľa! Zdá sa, že chcenie je od myslenia neoddeliteľné, že je jeho neoddeliteľnou súčasťou ako keď si myšlienka chodí po rozume kedy chce a nie kedy on chce aby prichádzala. 

Otázne potom je, že či ten čo chce myslí, alebo ten čo myslí chce. Keď už ide o rozdvojenosť.

 

 

ozbrojenka

25.06.2017

Zlaté zuby nádeje vytrhané sú a spomienky už iba čoby obrysy stien po stopách hryzenia svedomia spomienky bez dovolenia vydávaš sa za niekoho kým nie si ponor sa do šedi môjho čistého štítu viac »

Elon Musk

25.06.2017

"Being an entrepreneur is like eating glass and staring into the abyss of death." — Elon Musk

euroaemrická meritokracie

24.06.2017

Současná euroaemrická anonymní meritokracie, ‚triumvirát obchodu, médií a politiky‘ je dokladem pokroku pouze ve smyslu ještě větší sofistikovanosti demagogie, lži, svévole a útlaku.

káva, kávové zrná

Briti po brexite nechystajú clo pre rozvíjajúce sa krajiny

25.06.2017 08:48

Británia umožní aj po svojom odchode z Európskej únie bezcolný prístup na svoj trh takmer 50 rozvíjajúcim sa krajinám.

dane, odvody, peniaze, kalkulačka

Moody's zlepšila Grécku úverový rating

25.06.2017 08:16

Moody's zlepšila dlhodobé hodnotenie devízových záväzkov Grécka. Reagovala na to, že Atény dostanú peniaze zo záchranného programu.

Zacharčenko, Kučma

Kučma: Európa stavia Ukrajinu na kolená

25.06.2017 08:00

"Sme v nepríjemnej situácii. Európa stavia Ukrajinu na kolená. Nedočkáme sa od nej žiadnej pomoci," vyhlásil Leonid Kučma, druhý prezident Ukrajiny.

Philip Hammond, Theresa Mayová, brexit, veľká británia

Sunday Times: Mayovú by mal nahradiť minister financií Hammond

25.06.2017 07:50

Podľa denníka The Sunday Times by mal Theresu Mayovú na poste britskej premiérky vystriedať minister financií Philip Hammond a viesť krajinu rokovaniami o jej vystúpení z Európskej únie.

kristchortura

„Chvála tomu, to činí tvrdým!“

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,426
Celková čítanosť: 265208x
Priemerná čítanosť článkov: 186x

Autor blogu