Založ si blog

majl Ľubošovi

Myslíš Ľuboš, že estetika je vosk?

Málom sa mi táto myšlienka zachytila niekde, a myslím, že je tvoja —-tak ma v tejto súvislosti napadá, že Nietzsché považuje ´život za estetický fenomén´. Za voskový fenomén tým pádom?
Vieš, že prirovnáva zapisovanie vôle, alebo rozhodovanie o behu času na ďalšie tisícročia v závislosti od toho, že veľký človek môže dať tisícročiam zmysel-môže ich vôľu písať na tvrdo —tak tvrdo, že je mu až divné, že akoby ju písal do vosku-do života-
–ono v otázke života je Nietzsché veľmi temný- hlavne preto, že nepovažuje život za otázku. Teda jeho hodnotu. Spochybňovať hodnotu života znamená sa mýliť-vpisovať hodnoty tisícročí do niečoho čoho tvrdosť je krajná-je naopak žiadúce- Sila k životu, alebo život ako žena-s toho hľadiska tiež vychádza jeho estetické pojatie života-žena je životom akoby život mohol nebyť estetickým fenoménom? Ale žeby žena bola z vosku?
Žena ako je známe o nej ´život plodí´. Dáva život, a preto je životom-to je elementárna logika-ak žena je životom život musí aj dávať a ženou byť ten život, ktorý sa takto dáva-muž si musí vedieť vziať- Zarathuštra poukazuje na preklenutie priepasti medzi dávajúcim/ žena/  a berúcim /muž/ –táto priepasť je najťažšie preklenuteľná, lebo je to  najhlbšia priepasť-zároveň Nietzsché označuje život ako fenomén, ktorý vzniká za mocenských pomerov. Mocenské pomery sú aj pomery medzi mužom a ženou-takýto pomer medzi ním a ňou je mocenský a s tohoto pomeru vychádza aj život ako moc a ako sila k vôli vedomia- vôli zmyslu vedomia, ktoré je tým čo zo všetkého robí vnem.
Alebo bezprostredný vnem. Vedomie je ono všetko čo považujeme za skutočnosť, alebo produkuje ono všetko čo považujeme za skutočnosť. Nietzsché sa, ale pýta či v logike si bez toho ´ono´ nevieme vystačiť čím vlastne sféru logiky uvádza do radu ľudských vecí, ale hlavne z  nej činí teóriu o ktorú sa opiera ´zmysluplnosť života´-v konečnom dôsledku je táto zmysluplnosť logického charakteru- teda charakteru ´logos´-
 psova smrt,
ono taky jak běžet více směry zároveň?!
V protismeroch?
Kopernikánsky prevrat interpretujeme ako uznanie nepopierateľného zistenia, že človek sám musí nejak porozumieť svetu, on sám svojím rozumom vytvára určitý pojem “reality”. “Prevrat” je naviac oprávené interpretovať ešte radikálnejšie ako udalosť nie len gnozeologickú /gnozeologos/ , ale aj ontologickú/ ontologos/
V adekvátnom vneme pociťovaný obsah je zároveň predmetom vnemu, neznamená niečo iné, stojí sám za seba. V neadekvátnom vnímaní prežívaný obsah a predmet sa rozostupujú, obsah reprezentuje, znázorňuje či predvádza predmet. Adekvátne vnímanie sa deje v postoji, ktorý sme charakterizovali negatívne ako nevykonávanie transcendentnej apercepcie, tj. tiež nevykonávanie súdu o predmete, ktorý je transcendentný voči prežívaniu. Ale tiež sme povedali, že to pozitívne znamená vziať imanentné zložky prežívania ako to, čím sú. —Tento tretí aspekt prielomu anticipuje Husserlovu pozdejšiu operáciu redukcie.
Stotožňuje sa formalita s teóriou? Čisto formálne znamená čisto teoreticky? Alebo čisto formálne navezuje na ´vec praxe´? Ak vyjadrím operácie ´mysle a ducha´ v čisto formálnych matematických vzorcoch a formuláciách /´ zákonitostiach jazyka matematiky´/, alebo vôbec nejakého jazyka tak dostanem ´sumu sumárum´ čistého  kódu nejakého v akom moje ´myslenie´prebieha?
 Čistého teda teoreticky čistého v tom zmysle, že taký kód je od reality nezávislý? Že to čoho sa mi z vonkajšieho sveta dostáva je vôbec nie delegované/sprostredkované  inák ako týmto kódom a že by som vôbec v tomto svete ani nemusel byť aby som si to myslel? Aby som nemyslel nič až nato sprostredkovanie ináč a naďalej mal túto predstavu toho sveta?
Forma výraz je vierou v obsah. Ak má nejaké vedomie nejaký obsah tak sa tomu vedomiu dostáva výraz jazykový. Myslím teda aj som nevyjadruje nič iné ako tento prevod-toto sprostredkovanie zmyslu aj keď …
Napríklad taká bolesť sa nedá vykázať ako prežitok za hranice ľudského vedomia a z
určitého hľadiska môže byť aj svet vo svojom celku nazeraný ako predmet bolesti- človek sa nenachádza niekde vzhľadom k centru sveta ´mimo seba´. Ale hovorím vzhľadom k centru a môže záležať aj od toho do akej miery sa stred svreta a vymedziť a hlavne potom ešte z ´vnútra´. …Nietzschého nezmyslový v inteligibilnom charaktere postihnutý svet je takýmto pomyselným
stredom načo tu odkazuje pojem ´z vnútra´. Ako ďaleko do toho vnútra to človek ale má keď sám je voči svetu –predmetu jeho bolesti vždy vymedzený akoby  nepriamo?
Tento vzťah sprostredkovania nie je bezprostredným sprostredkovaním- v tom je možno ono formálne, alebo syntetické svedomie, ktoré postuluje pojmom ´ja´. Tá rozdvojenosť je priepastná.
U toho by sa možno trebalo pozastaviť a snažiť sa o náhľad, že či tou formou rozdvojenosti je myslené niečo negatívne v realite, alebo realita vymedzená negatívne sama. Ak je svet o svojom logu svetom afektu, ktorý ho domýšľa dokonca-je aj svet človek dokonca domysliteľný- čo by predpokladalo, že niekto mu dlhuje nejaké vysvetlenie. Ovšem apriori žiadne vysvetlenie neexistuje-existencia predchádza esencii v tom zmysle, že existencia je apriori. To apriori sa tu dá chápať aj negatívne. To čo ma vymedzuje apriori ma vymedzuje negatívne. Ale to môže byť aj smrť- je isté, že zomriem. To je moje apriori negatívne vymedzenie- je to vymedzenie mojej existencie apriori, ktorá zase vymedzuje apriori moju ´smrteľnú esenciu´. Môj mortálny status, alebo stav-keď vezmem, že celý život môže byť statusom quo-teda stavom ´quo´ tak tento status môže mať až keď je finalizovaný v smrti aspoň podľa Čiorana sa ´človek zdokonalí ´ až v smrti-jedinom stave dokonalosti, ktorý má k dispozícii, ale chcem podotknúť, že toto je celé ešte ďalej len optikou života- smrť videná z optiky života-človek sa vidí v živote, ale nevidí sa v smrti. Smrť nie je viditeľná.Dalo by sa povedať so Zarathuštrom,že ani život viditeľný nie je. Ale žena, ktorá je životom ho údajne vidí- to je na Zarathuštrovi sporné. Totiž ako žena život vidí, v jej nočnom oku je život zahliadnuteľný tak potom ona o živote vie svoje,  alebo vie ´to svoje´, ale z lásky k
 Zarathuštrovi hovorí, že to nevie ona, ale že to vie iba on.
„Forma je jen nositelem ţivota, který ji vyjadřuje a reprodukuje“, píše Ulrich Christoffel.
Umění proto musí být reprezentativní, specifické. Musí odkazovat na přirozené formy a z ideální perspektivy vyjadřovat vztah mezi člověkem a ostatní skutečností.
Umění musí srozumitelně odkazovat na rozpoznatelné skutečnosti náležející viditelnému světu {což se ovšem nekryje s realismem, natož  s naturalismem, viz níže, pozn. překl.}
Umění se stává ilustrací rasové morfologie; je dílem rasy [Rasseerzeugnis] i svědectvím o ní [Rassezeugnis]
Vývojová náuka vôle k moci ako morfológia/MDZ/-koncept, ktorého sa ani v myšlienkach zatiaľ nikto nedotkol.
„Umění nemá být jen dobré, musí se jevit i národně podmíněné, nebo lépe řečeno, jen umění, které samo čerpá z plného národního charakteru [Volkstum] může být nakonec dobré a něco znamenat pro národ, pro který je vytvořeno.
Nemci túžia mať charakter viac ako čo iné. /Camus/
Pro národní socialismus nemůţe umění vycházet z nějaké estetické teorie, protoţe musí prýštit z kolektivní duše národa.
Toto presne je čo Nietzsché popiera–umenie pokiaľ stupňuje život je odvodené od života- alebo teda vosku-estetika je fenomén života, ktorý je umeleckým fenoménom-keď je estetickým fenoménom=estetická teória.
-kolektivní duše národa-čo to je? Jedno zviera  je celé človekom, alebo jedna ´duša´?
Chápem zviera ako spoločenského tvora. Prečo sa tu napríklad neoperuje s výrazom ´element´? Pokiaľ ide o život? Život sám nie je ničím iným ako elementom vedomia. Keď teda za vedomie berie všetko čo ako život dokážem vnímať. Život ako element by musel byť tiež produktom vedomia nejakého. Estetický element.
Všetko  čo považujem za skutočnosť je produktom môjho vedomia?
A keď vezmem bolesť?
Povedzme, že ma príšerne bolí časť chodidla. Je ono bolesť produktom môjho vedomia nej? Alebo tu tá bolesť nato aby ju ´vedomie vyprodukovalo´ už musí byť? Musí byť ako forma nejakého ´vnemu´ voči vedomiu povedzme apriórnemu? Ako môžem vedomie brať zato čomu nič nepredchádza? Také vedomie by seba muselo byť tak plné, žeby tu mimo neho neostal žiadny priestor na úrovni myšlienky, alebo bytia vôbec.
Je toto otázka stredu vedomia, alebo stredu života? Všetko je vedomím produkované? Ale z jeho stredu?Vychádza produkt vedomia z jeho stredu? A keď vedomie berie za bernú mincu za reálne tak produkuje vedomie ako to čo produkuje všetkú skutočnosť nakoniec aj seba?>
krs
poznáś  tieto veci
?
Filosofická propedeutika. První díl Ladislav Benyovszky
Náhlost myšlení bytí z času Ladislav Benyovszky
atď-ide život…

Rodičia

17.11.2017

Rodičom sa zavďačíme keď sa nimi staneme sami, alebo keď sa zabijeme.

Mŕtvi

17.11.2017

Mŕtvi mi idú príkladom.

jed

16.11.2017

Sypú ti na hlavu jed do krvi prejde hneď ťažké kovy ťažké stavy postupná likvidácia ľudstva zabíjanie pozemského života za lacný peniaz pre ultra-miliardárov pochovaní v plytkých masových viac »

zeman

Prvé kolo prezidentských volieb by podľa prieskumu vyhral Zeman

19.11.2017 21:11

Miloš Zeman zbiera hlasy prevažne medzi staršími a menej vzdelanými voličmi.

bukamal, syria

Sýrska armáda dobyla poslednú baštu Islamského štátu

19.11.2017 20:22

Velenie armády vyhlásilo mesto za oslobodené už 9. novembra, nebolo tomu však tak.

potraviny, nakupovanie, obchod, potravina

Poráža pri potravinách kvalita cenu?

19.11.2017 20:00

Slovensko roku 2017 žije životom, aký si ľudia v roku 1989 nevedeli predstaviť.

Líbya, utečenci

Líbya prešetrí predaj migrantov do otroctva

19.11.2017 18:39

Americká televízia CNN zdokumentovala dražby migrantov v Líbyi. Muži sa predávajú za 1200 líbyjských dinárov (asi 340 eur).

kristchortura

„Chvála tomu, to činí tvrdým!“

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,631
Celková čítanosť: 330241x
Priemerná čítanosť článkov: 202x

Autor blogu