od seba nevidieť už stromy v diaľke
v malej duši o sto stupňoch nepokoja
vyráža na povrch telo
do bezvládia
čoby sa stalo
keby sa neotvorilo ono lono
smrti vekmi aké vzali za svoj štít nutnosti
karmy
odloženej na
duše čo ladia samozvané slová
počujú, ale nevedia
cítiť až do smrti
sa medzi inými intimitami
v réžii elementov slov čo vidieť nepraje skúpy na ne
sú na dne vôle k moci
až po opone
k svetu sa súci
Celá debata | RSS tejto debaty