Transcendentálne vedomie zmyslu bytia, ktorého forma je teleologická. Vždy len teleologická, kým ide o život, v ktorom je ´čas´. V živote je čas? Pokiaľ je čas ako čistý názor, lebo čas je čistý názor keď ide o pojem, lebo pojem je daný potom čo je život? Život, ktorý sa berie svojou cestou? Asi toľko som vyjadril, že život sa berie svojou cestou ducha, ktorý je istý. Istota, ktorá má svoje plusy a aj mínusy, lebo sa neodmysliteľné vedomím svojho svedomia utvrdzuje,v čistom názore, ktorého bytostnosť nedáva svetu jeho ´svetovosť´, lebo táto svetovosť je svetovosťou sveta, ktorý je vecný, lebo má svoju ´svetosť´. Nepovediac nič o tom, že svet je iný, že svet je inde.
V reále, v škole, v duši, v mysli, ktorú za sebou ťahám ako taký ťažký život, ktorý som zatiaľ nevypustil. Život, ktorý je ´dychom´; teda všetko ostatné. Všetko ostatné teda zbytok. Surogát. prerogatív silných, prerogatív slobody. Sloboda na vrchole šťastia. Strojcu jeho šťastia, ale ešte nenašiel, ešte mu neušiel. Život, ktorého pointu skúma. Pointu, alebo jeho ´zmysel´. Zmysel, ktorý je tu od toho aby ho on mal. Za plentu utekať na pohon, ktorého on sa vie chytiť. Že musí byť, s celej vôle sily. Svet má svoju tabulu prasu. Prarasu. Prasačia-ľudská rasa, ktorá sa kríži. Veľký človek sa blíži, s celej vôle, ktorú má na vlastné meno, ktorú berie.