o hodinu skôr neskôr

10. augusta 2015, kristchortura, Nezaradené

Rub a líc; život a smrť, lebo smrť sa od teba nedá odlíšiť. Milujem ťa tak strašne, že sa mi chce plakať lebo viem, že to nikdy sa nestane skutočnosťou ´ty a ja´. Nikdy sa nestane skutočnosťou ´náš život´, ale milujem ťa prestrašne. Chcem ti to vždy naznačiť, chcem, keď chodím okolo teba ako tvoj verný pes, ktorý si môže lízať len labu, ale tvoju pin..u asi ťažko. A v takom zmysle hľadám čo som nikdy nestratil, čo som nikdy nemal. Šanca, že to nájdem je prakticky žiadna. Teoreticky mi to príde ako strata času. Ale keď ide o energiu a žiadne nič sa nikdy nestráca sa nestráca ani len čas. Čas ani sa nestráca ani nenachádza. A budova logu, do ktorej som zavrený sa rácu. Káva je síce horúca, ale sila, v nej vyvetrala. Vieš, že dievča, ktoré hľadá Kristiána Čuru si ty? Mohol by som ti to tak povedať moja najmilovanejšia žena? Rozumela by si mi keby si musela byť samým centrom môjho inteligibilného sveta, v tebe? Sveta, ktorý je zo seba sám tak uchvátený, že nikdy nevie k čomu smeruje, lebo dopredu sa nehne a vzad každým krokom ďalej padne do hlbšej priepasti, v ktorej som pri tebe, lebo v myšlienkach sme spolu len predsa?
A sú tieto myšlienky, v ktorých sme spolu priepaste, ktoré sa otvárajú, v každom slove, ktoré nikdy nezabudne nato aby ho niekto povedal skôr nikto nezabudne nikdy? Ty vieš, že čo vieš, že čo ja myslím keď myslím slovo, ktoré mi neostane na vedomí, ktoré berie len pre prípad, že už do tej priepasti, v ktorej si v poprsí svojom padneš? Alebo je tvoje poprsie priepaste pravým zmyslom prečo žiť, s celého sveta, v jeho zrozumiteľnosti si skladať svoje posledné a prvé slová, za ktoré by dal-nedal holý život, ktorý by nevnímal? Nechcel predsa len toľko, nechcel predsa len holý život, ktorý by myslím teda som povedal, že pozná z vlastnej skúsenosti, ktorú nemôže mať lebo by musel predbehnúť život a žiť ho o hodinu skôr ako ho žil, ako ho žila ona? Keď jediný spôsob ako ju dostať do postele je ju presvedčiť, že žiješ jej život o hodinu skôr ako ten svoj?

A to by nebolo všetko to by nebol len ani začiatok len. Musela by ísť po okraj priepasti, v ktorej ozýva, s ktorej sa ozýva, že Európa chce byť jedna. Pod jedným vedením, že chce byť jedna ako tá žena, ktorá je len jedna. A to si vedel, vedieť si musel, keď sa všetko obrátilo preto proti tebe. Proti gustu žiadny celibát. Klamár nastaví chrbát. Proti gustu žiadny chrbát. Ale ja ti neublížim nepoviem, že posledné slovo, ktoré povieš na odchode bude, že chcieť byť je niečo iné ako nebyť sám sebou. Skočil som do nej ako do reči jej tela a nebudem sa ospravedlňovať, lebo sa nemám začo. Tento život som si nevybral a, že či si vybral on mňa mne jasné nie je ani toľko. Nakoľko jasné je, že slová vyšli najavo nazmar. Pre teba, ktorú milujem, urobím všetko bez seba, ktorého nenávidím. Som tu a ty si tu. Spolu tvoríme jednotu tela a duše. nikto nás spolu nepremôže. Tvoje telo, v mojej duši, moja duša v tvojom tele.