Bude jej to asi dávať zmysel.
Ja neviem, že čo chce povedal on. Prakticky skeleton. Mal by som niečo dávať, niečo brať. Niečo by som si mal myslieť, s očami v jej očami. Bližšie už sa ti neviem priblížiť. Snoril som okolo teba ako pes celé týždne, a konečne si vydala svoj ódor. Ten priestor medzi nami sa v tom okamihu zúžil a poznanie, v ktorom som dostal nejaký nápad sa, v takom pohybe nechal viesť. Viesť tebou skrze posledné za prvé. Vieš, že kto si, ale o tom kto som ináč ja nevieš. Ha. Nato tu však nie som, aby som ti prizvukoval, aby som si s tebou robil čo len nechcem veď žijeme v Amerike. Ubíjať sa, v každom slove, na ktoré nepočúva, lebo je na náhode. Kto mu dovolí byť, ktorá mu dá zvolenie do toho tela sa vložiť ako celý jeho rad zástup ,na ktorý sa spolieha nevie. Samé myšlienky, ktoré by ešte nikto nebral za svoje keby nevedel, že ona bude žiť. Musel preto ísť za nosom, od ktorého si nevidel ďalej. Život si od nosu nevidel ďalej. Niečo na tom muselo byť, lebo by to byť nemohol on. Skeleton.
Všetko sa vracia do pôvodného stavu bez poézie. Bez poézie sa žije jednoduchšie, a preto si netreba nechať zájsť názor, že názor je pre zmenu názor. Nenechať sa oklamať ako už toľko krát dopredu a do zadu sa nenechať oklamať, lebo s takou realitou je to fakt nemožné. Neuvedomovať si, že nič nie je stratené pokiaľ ide o nejakú energiu. Neuvedomovať si, žeby sa čokoľvek mohlo ešte nájsť. Nemyslieť ani nechcieť už, v žiadnom prípade, ktorý sa nedá dokázať zo skutočnosti. Skutočnosť samotné predsa nemá žiadny konečný výraz, konečnú podobu.
Skutočnosť sama je možná na x-milión spôsobov.
Oči do x milióna spôsobov, na ktoré je možné meniť skutočnosť, v ktorej sa nevedie spor o to, že či vôbec ešte nie je niečo čoby mohlo nebyť. Svojou podstatou. Zašitý, v tomto nešťastnom meste, medzi týmito stĺpmi, ktoré nesú zápor na sto rokov, negáciu, alebo samého negujúceho. Hejho negujúceho. Spolovice, s ktorej je on človekom, do ktorej je človekom ona, len sa nevedia rozpoznať ako vždy, keď sa zídu nový milenec a milenka. A preto, že padla zmienka, o ktorej by bola reč sa už bežal ukázať starým babám, ktoré budú vedieť posúdiť, v akom obraze jeho láska snáď dostala onen pohľad na druhý breh, na ktorý si darmo robí zálusk. Veď smrť nie je nikdy ďaleko tak prečo sa dívať s očami do X tej smrti, keď nikto druhý ju nedobehne? Nedobehne,v tom ako ženu všetkých na slovo vzatých milencov. Emotikon, skeleton, on, kánon, chvost, za ktorý sa drží, ktorý nemá. Behá sem a tam. Zášť drží si odstup, odstup na poli smrti a života. Šialenstvo, ktoré snáď niekomu dáva zmysel života, ale ktoré ho pozná len s počutia, videnia. Prečo sa teda nepriblíži tej, ktorú pozná s počutia druhého videnia? Je tu snáď pol Európy mimo jeho ja? Myslel na vec, ale ona nešla na vec.
Prečo asi?