AKcia, lebo kódy myslesimilánia, ktoré sa plnia ako jedno slovo, od druhého, do tretieho momentu, v ktorom padne na slovo vedomie SÚ NA VEDOMÍ, KTORÉ JE HOLÉ.
Nie je to jednoduché, že slovo by malo padnúť, že slovo by padlo, že by sa nevedelo, žeby sa myslelo, žeby sa vedelo, že kde padlo slovo, ktoré by nepadlo na úrodnú pôdu za vodu, za ktorú každý chce. Som Obituary, som Shining, som Today is the day, som, ale všetko to je len jedno meno, lebo je to len jedno slovo, ktoré ti príde na myseľ, v ktorom sa dobehneš, že prebehneš až na inú stranu, ktorá tu i tam zvoní, že slzu neuroní. A neuroní ani v oku slzu, ktorá zíde na zmar.. A celý ten cirkus okolo života, okolo ktorého sa točí všetko a nič, lebo taká je váha existencie, ktorú len,len, že nepredstiera. Nepredstiera do posledného vzdychu, ktorý vypustí z huby do hudby budúcnosti, ktorú ešte len, že nepočuje. Keď však počuje slová, ktoré prichádzajú už z ďaleka, ktoré prichádzajú do toho bodu v okamihu a priestore, ktorý je, v ktorom je celý človek ako nový ako každý iný. Ako nikto iný, ktorý nikdy by si nebol prišiel na svoje postoje, do ktorých sa vkladal, s ktorých sa vykladal, lebo jeho vedomie sa nedostalo do ´živlu´, v ktorom bol. Ale vedomie nie je mojím živlom, len je mojím snom. Sníva sa mi, že som pri vedomí, že bdiem, že myslím teda ten ktorý je pri vedomí môjho ´ja´, v ktorom sa ja vie, že myslí preto, že má vedomie, že vedomie, ale nemyslí to vie iba on, ktorý je toho názoru, že bez vedomia som, že nie som celým, v jednom tele, ktoré je mojimi dvoma myšlienkami na roztrhanie. Tam tu už kde ešte končí všetka sranda. Takú akú som nevidel. Tak takú akú som nevidel. Ale to som teda videl, a videl až príliš dobre. Na tele mi ostala jazva, ktorá sa ma netÝkala, ktorá išla. V sebe, ktorého som nemal nikdy dosť, ale nehovoril som nikdy nikdy nato, že čo ma stála minulosť. Eventualita, ktorá mi pomohla myslieť teda byť. Nikto tu netvrdil nič o opaku. Na fleku, ktorým je moje vedomie, ktoré sa pod ním rozprestiera, pod ním ako pod kožou, pod ktorou lezú červy. Už supy sú hladné tiež, a budú to mať aj s oblohou. Ale ja sa už nebudem prizerať. Nepôjdem už po Oradee ako si pôjde môj život, ktorému vtlačím tvar, ktorého zápis si prejdem. Bude mi všetko otvorenou otázkou, otvorenou odpoveďou. O viac sa nestará, o viac nič než o seba, ale na seba nemá nikdy čas, lebo sa nikdy času nedoberie. Samé slová, slová, slová, ktoré nikdy nikomu ešte neurobili nič;AHOJ. LEBO BOLESŤ BOLA VŽDY NA SLOBODE, NA SLOBODE BOLA VŽDY BOLESŤ.