Otázka potom je či je zvuk hlasnejší ako ticho, alebo či je zvuk silnejší ako ticho, alebo či je zvuk hlasitejší ako to príliš hlasné ticho samovravy. Nejde mu to z hlavy a ani do hlavy ani toľko v matrixe jej sexu, alebo komplexu.
Jeho smrť ju zasiahla ako keby jeho oči nevideli, že vedela pravdu o pravde ale, že nato neprišla reč. Nikoho viac asi neupodozrieval, ale sa jazyk, ktorý vliezol do krku ako had,ktorého neviem z neho dostať,mu zasekol.
Vnímanie holé nejestvuje a preto keď nejestvuje holé vnímanie nejestvuje ani holá nuda. Pokiaľ by vedomie, v skratke bolo ´uvedomovaním´ by nemohlo byť vnímanie nahé. Uvedomovanie musí byť v zásade niečo iné ako uvedomovanie.Nemôžem vnímať preto, že si uvedomujem. Nemôžem vnímať ´vôbec´ moje ´uvedomenie´ nie je ´vnímaní´. Keď poviem,že ´vnímam´ nevnímam do ´hola´. Ale môže to povedať aj , v takom zmysle, že moje vnímanie je´holé´. ŽE neexistuje, žeby som vnímal niečo ´ostro´,že by som vnímal niečo ´jasne´? Nevnímam jasne lebo nevnímam seba. Si myslím, že´to vnímanie´ sa odvíja práve od toho, že človek, ktorý vníma nevníma seba skrze samotné vnemy. Ako myšlienky, ktoré sú ´v ňom´.Sú vôbec myšlienky´v ňom´? Alebo sú myšlienky mimo neho? Povedané ináč Čioran vraví, že nie je keď nie je ´mimo seba´. Nie je?Ale tým myslí,že myslí teda je? Pokiaľ by nebol by nebol myslel, že je, ale mimo seba?Pokiaľ by nebol myslel, že myslel, že je nebol by bol mimo seba?On vraví, že jeho myšlienky myslí len keď nie je´v sebe´, ale len keď je mimo seba. Preto, že nie je ,v sebe myslí, že je ´mimo´ seba? Vlastne, že pokiaľ som´v sebe´ teda pokiaľ som za normálnych okolností ani neviem, že som, že pokiaľ sa tými okolnosťami ´myslia´ teda ´myšlienky´ vo mne!?
..aké myšlienky, ale ´mimo´seba´ mám? Čioran tvrdí, že myslím len pokiaľ som ´mimo seba´, že za normálnych okolností ani nevie, že existuje teda, že myslí. Čo je na tom? Vie vôbec niekto, že myslí? Tá blbosť ´vedomia´ a to ešte nehovorím ´uvedomenia´ vychádza s toho, že človek ´myslí´, že človek myslí nie teda, žeby bol, ale myslí, že vie,a s toho vyplýva, že on si myslí, že keď vie, že myslí, že ´existuje´.. S čoho vyplýva ako povedal Čioran, že ´myslieť znamená byť´ len potiaľ -pokiaľ to znamená ´byť mimo seba´.
S toho, že on vie mu vyplynie, že ´myslí´. To ako povedal Šokrates už samo sebou je blbosť, lebo , že som teda myslím ani neviem. Čaká ma, ale neviem vôbec čo, lebo nevedomie je práve ´veľryba´. Moje nevedomie. A tvoje telo oceán? A zjedla samota vlastne ´telo´? Zarathuštra je len telom. A duša menom pre niečo na jeho tele. Ja je , v duši, alebo duša v ja,ale v každom ohľade ani ´vredomie´ nič neznamená. Moje vredomie ´seba´…vedomie, ktoré mám iba keď som ´mimo´ seba, ale to práve neviem. Neviem, že či mám vedomie ´seba´ keď som mimo seba´. Práve to ani neviem. Keby som vedel, že viem, že ´v´ seba´ mám vedomie ´seba´, ktoré mimo ´seba´ nemám… bol by som teda v sebe. Mal by som v tom vedomí reprezentáciu ´svojho ja´. Moje ´ja´ by sa ani ináč nedalo dokázať ako len spätne, ako len nejakým spätným dokazovaním toho, že ´vôbec som´čoby ani nechcelo toľko námahy, ale chcelo by to istý druh sebazaprenia. Sebazaprenie ako ´symptóm moci´…prečo by Shopenhaver nevedel povedať, že ´vôľa sa dá poprieť´!? Prečo by táto otázka nebola mohla otvoriť jeho filozofiu!?
Prečo by vôľa nebola popierateľná!? A popretie vôle nemožné!? Vôľa nie je negovateľná!? Neporušiteľný primát vôle, ktoré všetko drží skrátka!? Veľa ´vedomia´!? Nie je mi známe, žeby niekto zomrel z nadbytku vedomia, alebo nadbytku ´vedomia´ seba.. tak raz poviem, že mi nie je známe, že niekto ako Kristián Čura ďalší deň zomrel? A tá ´matematika´ je pritom tak jednoduchá, že Kristián Čura zomrie každý deň.