.. si odrežeš cestu vpred tá nejde nikam
si sám, v tvojom svete nie je nikto ´viac´
preto sa bojíš, alebo nebojíš je jedno
o jedno slovo, ktoré si vypustil
na telo, na duši
otázka, ktorá sedí, ktorá mu prísluší
keď vietor trhá z nej nervy
keď ligoce sa v krvi
vlastného zlyhania svedomie upotené, ukrivdené
zamorené zlom večného chvatu
na okamih
pre most čo spojí ich ako vatu
..tou cestou vpred, vzad,až napokon si príde
na svoje slová vlastné
ale ani tie nie sú jeho, lebo nikdy neboli…iba jej