..tu hľadiac
hľadiac si svojho konca
od toho je tu predsa, že vedomie sa na neho nechytá
bytosť, s kusov TELA, o ktorom netreba mlčať po tichu
až vôjde pomaly, ale iste, že ukáže mu dotyk
čas, ktorý mu dávno odpustil korene, ktoré zapustil
do zeme blízko, s ktorej mu nevidno
bolo na nohy
mu nevidno bolo na dva brehy medzi, ktorými stál
s vymytým mozgom, ktorý je jeho chrbtovou kosťou
spoločnosti v dare života
na aký nestačí brať dych
v ňom tají ostych
zamlklí ako sa javí
na jedno slovo na pol čo počúva
a chová sa ako nikto
ako každý
s venovaním knihy
čo medzi riadkami mu ušla
ako každá kniha, každý život, každá mušľa
, s ktorej sa neozýva
nič…tu hľa je smrť
a ani tá tu neberie..jazyk..nula..jedna…ani jedna
smrť tu hľa je tvoja
v tebe
len mysli
len sa pokús
nús enteogén