v mene akéhosi svedomia
vedomia
človeka v slove, v ktorom označí
čo označí aby za tým mal hľadať niečo iné
niečo živé, niečo poznané, nepoznané
niečo zmyslami nespracované o čo sa toľko bojí
, že stráca rozum, že stráca boj z rozumom
ale za tým si stojí, že vie
, že myslí teda je
tu ešte niekto tretí,
o kom sa hovorí, ale nie naozaj
myšlienka totiž nepatrí k mysliacemu, ktorú ju nejakou ´činnosťou´ vyvinul
myšlienka totiž nepatrí k nikomu a do ´ničoho´
a od toho tu aj je
aby mu ňou zavrel ´pysk´
aby mu ňou zavrel jeho rypák
aby sa medzi tým postavil si sadal
na stôl
si ľahal na zem
zem, ktorú mu kládla na srdce
preto, že vypúšťal slová z huby
že z brady mu tieklo mlieko a krv
, že z nudy skákal ako o život
do života
a potom
načo sa pýtal sám seba
má vôbec zmysel existovať?