domáca scéna II

1. septembra 2015, kristchortura, Nezaradené

sa kráse vyhnúť nevieš

 

sa nevieš vžiť do krásy, v ktorej je život

vraj pojatý ako jasná vec

ako vôľa nad slnko jasnejšia

jasnejšia ako jej prirodzenie

ako jej fekálna analita

 

tak preto, že končí sranda

, že končí sranda na koni,v ktorého sedle

objavuje nový rozmer svojho tela

bude len rada, že opíšeš zmysel jej jedného slova

v smole, v ktorej si pohráva zo svojím

okatým milencom,

v ktorého duši ju treba za ňou hľadať

ešte aby sa niečo nestalo ti pred tým

 

 

než pôjdeš dole než zostúpiš kde ťa má rada

rečou tela potom vystúpiš od reality, v ktorej je ukrytý

horizont bolesti traumy a vedy, s akej nerobí filozofiu

´celú´

ženu

jedného

zvieraťa

dychu

po dychu, ktorej ide

ako po prísľube, v opatrnosti

akej nikdy nie je dosť

cnosť z núdze

a medze aké sú mostami aké páli

len nikto nevie či za ženou, za ktorou hľadá ženu

sebou, ktorá by bola nebola tam dole

pred tým než pôjde pozrieť slnko

tam hore

v jej hlave, v ktorej sa mu len ťažko zbierajú

sily, v hlave hadice

, ktorá je súčasťou krku

jedného krku,

v ktorom cíti bolesť, ktorou je život

domáca scéna

scéna na doma