úzkosť

7. septembra 2015, kristchortura, Nezaradené

Sebavedomie je z núdze cnosť; jej pevnosť a moja tekutosť

vylievam sa oknami, a vylievam sa cez parapety, s jej pevnosti

všetko sa deje podľa okolností, ktorých sa len len, že dožijem

v zlosti trhám strom zo zeme

som rozhorčený

zo strachu, v myšlienkach všetkému prepadám

vidím, že ale sám

opäť

sám pred sebou do večnosti, ktorá ma spaľuje

aj túžbou, ktorá ma nezabije, ale posilní

na vedomí tela teda ducha

, v ktorom obnovený

vstávam z mŕtvych popola

moja vôľa, ktorú hodlám trýzniť do smrti

,v smrti, v ktorej trýzeň nadobudne

nový smer

ako éter

milosti po smrti

, v nej samej na vedomí branej skutočnosti

v hodine čiarového kódu menom jazyk

aký mu vliezol do krku

od svitu do mrku, v ktorom mu vskočil

do života, na ktorý sa vzal

, chytil slova

, do ktorého sa dal

pred smrťou

,v ktorej sa videl

celý od tela