Oproti tomu snu mi pripadá, že život je prázdna vyfúknutá forma. Forma bytia, ktoré je prázdne, ako taký symbol nutnosti, ktorým je ten uzol. Nie všetko je pomíjivé, ale čo nie je? Otázka po zmysle bytia, ktorého realita je taká, že ju neprežije, že žiadnu realitu neprežije; práve to je Antikrist. To vedomie,že realita, ktorej sa dá dotýkať je ´ťažká´, že vnútro, v ktorom človek ´realizuje´sa formou pohyblivou je otvorenou ranou. Žiadna ´realita´, ktorú by dokonca ´uniesol´. Prečo by, ale chcel niesť ´realitu´? Určite sa nejedná, len o sen? Nie je jeho ja ´snovým preludom´ aký cíti každý? Je to skutočne, s toho vedomia, ktorého pravdu precíti ako nič iné na svete, s ktorého ako keby povstal do smrti? Rozhodnutie vyvolané proti všetkému na výzvu, ktorá ho nestála zato ani krk. Ranné detstvo existencie. Existencia a doba jej trvania; nenarodený, plod, dieťa- detstvo, puberta-mladosť, dospelosť-stredný vek, staroba-smrť. Nikto sa nenarodil večne mladý, ale každý sa narodil ´smrteľný´. Preto nie je nič čo by nemalo ´pomíjívý´ charakter, alebo to čoby nemalo charakter ´prechodného diania´. Pretože všetko čo prechádza sa ´deje´ je to táto ´prechodnosť´ čo je v charaktere sveta,o ktorom hovorí ako ´o empirickej realite´. Empirická realita, ktorú surovo nazýva ´mechanickým dianím´. To dianie vôľou k moci, a táto vôľa k moci je dierou, ktorú urobí do sveta. V jeho charaktere, ale nič také nedáva zmysel. Dostal silné nervy, a davy sa pohli, ale pomaly. Toho čoho sa najviac obával sa nemohol vzdať, lebo tu nie je od toho aby sa nechal ´zničiť ,aby tak nechal byť. Vieš predsa len kto si, alebo nevieš syn psí? Priprav si, ale dlhé reťazce prázdnych myšlienok, ktoré určite ti budú platné ako nič iné,ako nič iné na svete ako takom.
Veľvyslanec smrti, ktorý v nej žene prišiel objaviť holý krk. Vyťahuje ho z jej krku, z bytia do nebytia ho vyťahuje pomaly, ale iste, lebo na budúce mu príde, že ide von koncom, v procese skracovania´svojho´ vedomia dole vodou nahor, v tom ako objavuje priestor. Smrť nie je ešte na zbláznenie, smrť nie je ešte na nič. Čoby život, ktorý neznamená nič-viac-ani-nič-menej ako život, ale znamená je možno trochu slovo, ktorého význam je širokým pojmom.
Zasmejeme sa a potom sa asi zabijeme aj keď už nemáme ani svoje ´prečo´. A každá smrť chce od človeka nejaké prečo. Ach ty jedna hus spomalená prečo sa len pýtaš prečo? Prečo sa ty hus jedna zrýchlená pýtaš prečo na prečo? Nemáš, v tej hlave nič iné než seno? A to meno, ktorým ťa mater v prdely vymlátila, ktoré ti dala ako štítok ´geniality´ toho, ktorý je položený na pitevnom stole si môžeš nechať pre seba aby som nezabudol. Veď zo mňa neubudne, veď sa len pozriem na teba ako na kaz spoločnosti ako sa ty pozeráš na mňa, ako sa vychcaná kunda tvojich parametrov zvykla pozerať na mňa preto, že sa tu naučila určovať pravidlá hry cez niečie peniaze.
Ale na teba sa pozriem rád, aby som si vedel byť vedomí toho čoho si s princípu ako to podávaš vedomí byť ani nemôžem, alebo dokonca ani ´neviem´ tvojimi vlastnými slovami, lebo tak nie je dosť opisne popísaná ´empíria´, ktorá by ináč bola dávala ten pravý zmysel života, ale preto, že život je preč dávno od toho to nebude trápiť nikoho -nikdy. Vedomie moci, v ktorom vôľa rastie s chuťou, alebo sexuálnym apetítom. žeby ten apetít bol taký čistý ako štít, ktorý ti osrala, ale aby viedol k veciam zakázaným ako ženské prednosti by nikto nepovedal. Ženské prednosti a ženské zadnosti ´úbohých lúzeriek´, ktorý chrbty sú tu nato aby si sa po nich dostal hore do výšky, v ktorej naberáš na rovnováhe medzi životom a smrťou medzi, ktorými rovnvováha nie je.