..možno si hovoríš, že je žiť jednoduché, že nič nie je jednoduchšie ako byť nažive. Možno si hovoríš. Čo, v tomto ´svete´vidíš, alebo koho presnejšie? Vidíš, v tomto svete seba zo svojho vnútra? Vonkajší svet je ako tvoje vypitvané telo, alebo tvoj vypitvaný organizmus?
Nie je to až tak jednoduché, že ja nič nerobím keď vynakladám maximálne úsilie jednak nato sa oslobodiť a jednak nato prestať chcieť. Ten kto nechce
stráca potrebu. Nemá potrebu si dokazovať ´viac´ a ´viac´, ale bez chcenia sa na druhú stranu nedá existovať. Všetko čo žije tak chce. Ja chcem, ale žiť viac ako byť mŕtvy napríklad?Smrť je relatívny pojem, a široký k tomu všetkému. Byť sa nedá dokonca domyslieť skrze posledný s posledných okamihov, v ktorom sa človek rozíde zo svojím osudom. Aj osud je preto len pretvárkou, je len istou pretvárkou, keďže sa v osude nikto nenašiel. Bod, v ktorom človek osudu sa pohne sa stane závratným už len tým, že táto závrať nakloní čas na jeho stranu, ktorá sa obráti do seba, do sveta ja, v ktorom je vymaľované na čierno.
Každá stena labyrintu, v ktorom olizujem holé zadky a ku..y je čierna ako smola. Divné, že nie je biela, ale že sa lepí, že okamih eliminuje ľudskú len ľudskú rasu.. a prečo si človek ´sui generis´ nepovie, že keď je človek len človek bude jeho zánik len zánikom len a len človeka? Dávno vyjadril John Gray myšlienku, že ľudská rasa nestojí zato aby vôbec bola…ale pokus ju zničiť by asi zato nestál keď je už tou matkou.
Problém v chápaní ľudí sa odvíja od ich absolútneho nepochopenia. Nepochopenia, v absolútnom zmysle. Nepochopenia, v zmysle, v ktorom má človek osudu zmysel. Zmysel osudu, ktorý je,v jeho chápaní ako tela, alebo obalu. Telo, ktoré je obalom má zmysel. Je zmyslom,v ktorom človek ešte prichádza len nato, že prečo vôbec existuje, že o čo v živote a existencii ide aj keď všetko chápe, alebo preto aj všetko odpúšťa ešte to neznamená, že všetko sa tým, že sa to odpustilo aj vysvetlilo. A už vôbec nie, že sa to skončilo. Slová len zastierajú faktický stav vecí, ktoré by mali byť poslednými vecami človeka, ktoré by mali byť vecami človeka naposledy. Nevieš si rady zo životom preto, že už sa tvoje počínanie ale nepodobá ani na život. Pokiaľ by len malo ísť o osud, ktorý keď ťa nezabije ťa posilní.
..posilní ako bič a cukor, ktorý je treba pripraviť… a potom ako sa vezme. Je zmyslom života osud, v ktorom sa človek zdráha sa dať? A je zmyslom človeka bytie, v ktorom sa človek
zdráha zotrvať?Ale ako by jeden zotrval v bytí?A neznamená existovať toľko čo pobývať, v stave ´bytia´?A to je otázne, že či je ´bytie stavom´, alebo je bytie niečo iné ako stav?A keď už v stave bytia človek nezotrváva tak potom je vecou existencie, že také bytie je v moci?Má bytie človek vo svojej moci?A existuje bytie ako stav, v ktorom sa človek ´stal´?Byť možno neznamená, že človek vie na čom je, lebo je to stav, v ktorom je a nie na, ktorom je a keď si neosvojí existenciu, lebo existovať nemá zmysel už len preto,že je to osudné potom prečo by človek musel byť osudným ako takým, ktorý existuje?A KEĎ AJ BY BOL BÝVAL ČLOVEKOM OSUDU, V KTOROM SA UVEDOMIL, V KTOROM CHCEL BYŤ TAK BY ŠLO O ŠŤASTIE PRETO, ŽE NIEKTO BY CHCEL BYŤ JEHO OSUDOM? Ako keď poviem, že matka je mojím osudom, že dieťa je mojím osudom, že smrť je mojím osudom, že životom a jeho nebom idem ako svojím osudom, ale že nejdem za žiadnym osudom, lebo už som do toho osudu sa prepadol, v ktorom som sa narodil celým telom, v ktorom som … poviem toľko čo by nepovedal človek o mne? A schválne keď už ma takto odkopávaš kto ty kur..a si? Nejaká extra nula, ako tvrdá ako žula základu povinnosti,v ktorej ti niekto utŕha na cti?Ale, ale vieš len kde si strč svoju ´česť´a aj zo svojou povinnosťou, a vieš kde choď zo svojím vytáčkami a odkopávačkami. Nie si o ten trápny život viac ako ja iba preto, že si ho priviedla do tohoto blázinca. Koniec-koncov bezomňa by si neprišla, ani na svet, ako preto, že na lásku treba aspoň v dvojici sa ´realizovať´. Samozrejme, že jej je všetko nepochopiteľné, ale hneď sa to vysvetlí.znova padajú obvinenia, s toho ako aký som vraj ja. No vidiac ako akí sú ostatní mi pripadá, že lepšie ako byť na tom ani nejde. Nejde, a ja sa v probléme z ľuďmi nevyznám. Ľudia robia po celej zemi problém a ja sa v ňom nevyznám. Nevyznám sa, v probléme človeka, ktorý je ´blbý´, lebo je tu od toho aby bol blbý, lebo ho médiá blbnú, lebo ho blbne celý svet, keď ho chce dostať tam kam dostať ho chce a dostane. Človeka dostanú vždy tam kam dostať ho chcú. Taká je logika a také je politika, a v tej človeka nikto nereprezentuje. Človek,v štáte ako Slovensko napríklad ani nemá nikoho. Nemá nikoho, ktorý by mu vedel s niečím poradiť. Je odkázaný na seba samého, a je odkázaný na život, v ktorom sa ´zdokonaľuje´ len horko-ťažko. Skoro sa nezdokonaľuje, lebo ma k dokonalosti stále ďalej, lebo má k dokonalosti stále ďalej a ďalej. Možno ani nevie, ani nepochopí.