…špirála ako rám
príroda je Satanov chrám
v nej mečom a krvou žijem
dýcham,
spomínam na seba
svoje ja, ktorého dokonca vedie
čas života bytia niekoho s niekým
hrdlo, ktoré je hladné
nie je od fľaše
odtrhnuté od zámotku
v smútku a paradoxe
ére komplexov, ktorú otvorením
jeho skrinky začal
plačom ako každú noc
každý moment,v ktorom pochybuje
o sebe von koncom
spolu, v leže sede a rade,
v radostnej pavede, ktorá je logikou
, ktorá je formou života