Úmrtie je afektom, v prevahe, ktorý málo kto chce pre seba. Takto som sa ubezpečoval za počúvania onoho starého pána, ktorý sa bojí smrti, ktorý ale bez ustania nad smrťou premýšľa. Nie je čoby nedal aby sa jej vyšmikol! Aké zúfalstvo na smiech, v ktorom ma snaží sa presviedčať, že smrť nepočká…Ako si tak smrť predstavuje sám pre seba sa mu vidí, že ona je ešte viac na betón ako v samotnej realite. Nemá ale žiadne problémy zdravotné, nemá sa o čo báť po stránke zabezpečenia materiálneho, nemá nič k čomu by ho niečo viazalo, ale stále ma v papuli ten žvanec teroru, ktorý by si nemusel nechať chutnať a kľudne si radšej užiť čas, ktorý mu ostáva…No “príroda“ na neho túto tortúru zviedla tak aby ho vytrestala zato, že ostal už len jeden.
~