Bláznova komora 13násta.

7. októbra 2015, kristchortura, Nezaradené

..

Kým kráčam tým chodníkom

Svojím životom vysiac na vlásku

Vôkol som všade, ale tu nie som.

V tomto piesku pohyblivom.

Bežne sa mi dejú veci kladivom.

Chradnem stárnem ako vždy po svojom.

Neviem nikdy nikde vystáť seba ani začať

S pohybom niekde, len sa počať, ktorým chcem

Dotykom tu zísť na myseľ

Nemyslieť viac ako nič čo pečať počatia pečatí

Čas sa kráti, ale rezonancia sa do kože vôjde.

Do kože, s ktorej ide vyskočiť, ktorú si v tele nájde.

Jeden okamih, v ktorom ho prejde, že sa myslímyseľ