Obvinený, s tebou v živote
Tela, ktoré prekladá do krve
Zodrené prsty, ktoré vkladá si do lona matere
Prírody
Je obvinený, s tebou v celku nejde
Strácam nádeje čo bežia, v protismere
V každej diere do sveta, v ktorej sa povaľuje
Na hnoji svojich kníh, v ktorých sa rozkladá
Živá mŕtvola Nietzschéova
A ten alegorický voz čo ťa nemá predbehnúť
Aký nemá konca, v ktorom sa môžeš dobehnúť
Čo ti sily stačia absolútna
Vecou vo veci, ktorá je krkom
Dole vedeným vedomím skázy
Hore dnom, v ktorom sa vidí
Dvojitá tvár jednej masky, ktorá ťa priblžuje afektu
Formy, alebo ducha prstov, ktoré pracujú
Čo im sily stačia,
Ktoré pracujú čo im prsty stačia
Na metabolizmus
Sily formy utrpenia
Sily miery, v ktorej sa zachová ako ozajstný muž
Ako niekto kto chce nechce chtiac v sebe nechtiac v spružine
V mužine
Obhajoba negativity zlyhala
Obhajoba nativity presrala vyhorenú hviezdu
Túto biedu tohoto absolútna
Status večného horizontu afektu, ktorý si nenechá páčiť
Do dna, ktorého súdna myšlienka padla
Na, ktoré zhliadla sa v tetanuse a jeho krku vo vleku
Anusu, ktorého fraška je tragická
Tejto Európy roku 1995
Tejto Európy skaly tvrdej na kameň
Vysí ti na smrť s kože vycicaný život
Každý klame lebo musí ´žiť´ existenciu
Aká je stratená pomaly stratená v mene
Nejakého starého chorého kozmu
Starého chorého kozmu
Kozmutovaného dementa vedomia v pláne
Všetkého večného nebytia
Ktoré je večné ako tie cundry aké ho istia
Pred pádom do neznáma
Pred pádom do kruhov o akých vie svoje
Tie kruhy sa za ním zatvoria ako ústa