Za nič by si nemenil tento
Prúd podzemný, ktorého lomoz
Počuť- nepočuť, v duši ženy, v rozklade
Na stope reality, ktorú čo nevidieť
Objaví, v každom zašlom spomínaní na časy staré
Ako nové
Len by sa nemal vzdávať voľby, ktorá je len aby
Len aby, ktorá je bez voľby
Si doceniť zuby na baby, ktoré berie jedným dychom
Aké zaberie jedným slovom čo nepovie
Niekto od vedľa, ktorý je vedľa na stope metle ľudstva
A hájiť svoje myšlienky, ktoré sú s času na čas prežité
Fľaše nedopité až na dno reality, ktorá je do nich
Zahľadená
Sľuby, ktoré vyfúkla mu každá
S tváre v prachu kam ho ponížila
Z hory nič-nerobenia, ktorú prenáša
Na krku, ktorú prenáša
Aby sa zákon ako káže nechal počuť
Aby sa zákon ako káže nechal vidieť
Do slova, ktoré je písmenom
Do písmena, ktoré je slovom
Rad-radom, ktorého mena je existenciou
Znásobenia sa do nevidenia sa s dobou
, za ktorou zaostal o dušu až dve
Lebo žije ako o dušu…až dve polnocou ducha, ktorú nepočuje…