. . . Memento mori gesta apriori.

9. októbra 2015, kristchortura, Nezaradené

Transformátovať túto vetvu satanizmu, ktorá je vôľovým poľom by som chcel vypichnúť, lebo ´chcieť znamená chcieť nad seba´, alebo o sebe viac ako človek je:´fantóm moci´, ktorý je realitou rozmyslenou do posledného detailu. Sedí, ale k vrcholu má ešte na míle vôle ďaleko. Všetko sa nemení dianím, lebo všetko je dianím. Je dianím, ktoré nenapreduje pretože ´sebazáchova´ sa nedá popísať iba chcením; nie len preto, že myslím by som mal byť. Predpokladom do základov vyvedenej reality z omylu, na ktorom sa zhodne, že sa pohne. Ani omylom sa nepohne sa nezhodne sa nezapríčini nič, ktoré je dané, ktoré je iného druhu pôvodu po obvode ženského drieku veku dvadsiatky.

Ich masky by som chcel nosiť dovtedy kým sa džbán nerozbije. Zo všetkých vašich džbánov, ale ja chlemtať nebjudem, lebo ani nevie, že vie, že je.Také je dianie, že sa nedeje podľa všetkého nič mimo neho/seba. Nič nie je mimodejné. Alebo dokonca pomimo dejné.  Ako nato, ale prišiel? Aký pán taký džbán. Aký pán taký elán. Aký život taká smrť. Neexistuje súhra. Čo nezabije filozofia posilní tým pádom, že čo neprežije?

 

Čo filozofia neprežije tým pádom?

Tým pádom niečo neprežiješ?

Tým pádom niečoho z niečoho?

Kto si ty aby si vypadol zo mňa?

Kto spadol s času do času ?

Je filozofia možná pod paľbou kritiky?

Možná pod slnkom, nad ktoré nič nie je jasnejšie ako smrť?

Opýtaj sa znova nato, že kto som lebo myslím?

Nie je tam, ale žiadna kauzálna podmienenosť.

Len neprimeranosť toho gesta.

Len nemožnosť byť v sebe samom dokonca posledný

Svetlomylné rastliny akými sú ľudia, ktorí stále znova padajú na hubu do času, keď im ta nepadajú sánky.

Za zmienku by potom stálo, že sánka spadla mne rovno do klína.

Že sánka spadla mne rovno do duše, v ktorej padajú kvapky času ako olovené do ucha.

V, ktorom padajú kvapky času ako dráhy vymleté do stratena.

Do stratena, v ktorom sama žena sa svojmu obzoru vydáva ako les svojmu mäsu-žravému krídlu.

Stačí sa obzrieť sa obzrieť a 4 slovenské dvadsiatky už sú preč.

Osudy sa spoja do jedného boja za záchranu nite prírody, v ktorej chrámy zdivočia.

Keď zdivočia, ale nezočia každého komu stáli v ceste modelom vzoru.

Podľa priestoru, v ktorého sa cit brali sa sebou nad zemou.

Poznajúc mieru žnúc úspech karmy zániku zákona, ktorý káže víno a víno pije ako krv a mlieko.

Podľa správnosti skúšky masky, ktoré si vzali aby sa pripamätali s celou mantrou

zákona; ako zákon káže.

Ako zákon bez tiaže.

Ako zákon nad politiku riže.

Ako zákon, ktorý káže politiku riže.

Exhumovaný..