Môže…
Von koncom pádom v čas?
:.. to je zlo-žité, že či jazyk môže byť časom, ale myslím si, že ako rozdiel medzi tým ako som a ako myslím ten čas, že v tom bude. Neviem ako dlho ide čas, do ktorého sa jazyk povedzme môže rozširovať. Myslím, že pre jazyk je nutné aby za niečo stál, že máš jazyk ako ten priestor, ktorý tvorí. Prečo je jazyk ohraničený priestor ako tá poučka, že ´hranice môjho sveta sú hranice môjho jazyka´ lebo ten svet je tým jazykom vytýčený? A čo sa myslí tým ´svet´? Myslí sa tým priestor, alebo čas, alebo dovedna ´priestor a čas´ v jednom? Priestor a čas, v jednom jazyku, ktorý je ´diferenciáciou´, ktorý tvorí diferenciu. Rozdiel medzi živým a mŕtvym je ten, že na tom, že je jeden mŕtvy nie je nič a na tom, že je jeden živý je ešte menej ako nič a čo, s tým má čo robiť jazyk?
Jazyk je ako nástroj poznania mnemotechnickou pomôckou, ale ako v medziach myšlienky sa jazyk nedá ´realizovať´. Alebo presnejšie v medziach jazyka sa nedá realizovať nejaký čas, alebo priestor ako keby som to povedal ináč tak sa opýtam má ´jazyk svoj čas´ a ´čas svoj jazyk´? Ten priestorovo časový ´priebeh´ sveta ak chceš je kauzálne priestorovo a časovo nejak daný. Ako sa k tomu má jazyk? Je jazyk svojou mocou sebe samému pánom?
Keď poviem, že jazyk je časom, že je pánom ako sebe samému ako som ja sebe samému tak s toho vychádza premisa, že jazyk je pokiaľ sa s ním stotožňujem pánom mne, alebo jemu ja ? Keď chceš poslúchať na slovo to znamená, že poslúchaš na slovo jazyk, ktorý je sám-sebe-ti-pánom ? Tak asi ako ´čas´, ktorý je pánom, ale ja nie som pánom svojho času odtiaľ-pokiaľ ho teda nemám koľko chcem. Keď venujem svoj čas povedzme iným, alebo keď som s časom nie za jedno, ktorým je priestor a čas v jazyku ´jednom´ nejak predom?
A je jazyk len jedným? Alebo je mnohým? Hlavne to si myslím je otázkou čím všetkým jazyk v skutočnosti je a čím všetkým nie je.
..