Určite ako chceš subjekt teda ´seba´ povedzme vôľový subjekt dostať zo sveta, ktorý je ho zbytkom, ktorého zbytkom je ten subjekt? Subjekt nie je objektívny pretože sa objektívne nenachádza mimo to čo pozoruje. Subjekt neexistuje ako nezaujatý pozorovateľ. Ale existuje možnosť zo sveta dostať subjekt ako objekt, ktorý by bol intendovaný, ktorý by bol ´chcený´? Môžem sa ja sám chápať ako subjekt objektívneho sveta, ktorý neexistuje, ktorý nie je mimo moju ´subjektivitu´? Povedzme, že existujem, že existujem ako v objektívnom svete ako subjekt, ktorý sa vidí v tomto svete spätne, že existujem ešte v nejakom predreflexívnom, že existujem ešte skôr ako sa nadejem do objektívneho sveta, že sa nenadejem skôr ako som TAM, ale že od toho objektívneho sveta sa ako ´subjekt´ tohoto sveta neviem odlíšiť tak ako, alebo čo presnejšie, zakladá moju subjektivitu ako objektívny faktor ako niečo čo intendujem k čomu som sám motivovaný?