Som snáď na omyle celým telom? Ako zo svojimi bočnými myšlienkami takzvanými ´bokovkami´? Surové sú hradby slov, surové sú významy, každé slovo, ktoré beriem do úst ako myšlienku je surové tak prečo mi ho niekto neuvarí? Mám ja snáď chuť na surové slová, ktoré sú surové ako ´humanita´, ktorá je mojím diablom, ktorý mi hovorí, že ´boh´ jestvuje?
Nechcem myslieť teda byť ti k dispozícii, k existencii, ktorá je karmou skrze uvedomenie sa v ´esencii´, ktorá predchádza existencii stratenej v nej apriori. Formy, ktoré sú pohyblivé sú tými formami, ktoré sú živé, ktoré sú rad-radom formované do konca, v ktorých chodí ako sa naučil chodiť vo formách. V takom zmysle je ´hrdosť´ ponímaná ako metafyzický problém. V takom zmysle je život ponímaný ako metafyzický problém, ktorý sa isto nevyrieši ´sebevraždou´, lebo ani v tom prípade nevie kto stráca koho, že či sebevrah život, alebo život sebevraha a preto aj keď sa medzi životom a smrťou ako takou všetko vyriešilo sa nevyriešilo vlastne nič, lebo o nič ako smrť, ktorá by dala prednosť životu nešlo, lebo život je zo smrti a smrť zo života súčasne.
Súčasne s toho, že som vychádzam, že súčasne s toho, že som žijem, ale aj zomieram, lebo s toho, žeby som nebol neviem vychádzať, že ´som´. Nato, že mi nie je dané ako takému ´byť´ ako takému koeexistovať, v pocite od reality, ktorý ma ´vzdiaľuje ´,v afekte o tom stupni tej reality, ktorá je medzi životom a smrťou ako na škripci. Vlci ako ľudia, ktorí sú vlkmi vlkom, ktorí sú ako agregát celého vedomia, v pohybe. Pokiaľ uznáš za formu pohybu ´myslenie´. Prestať myslieť znamená ostať stáť. Rozum postáva …stojí, lebo myšlienky neprichádzajú, nejde jedna myšlienka na myseľ. A skutočnosť je taká, že jedna myšlienka ani na myseľ keď myseľ pracuje proti tebe nikdy nepríde, lebo nemá zmysel toho, že žije, žeby jej dal život mysliteľ. Život, o ktorý by prišla ako o afekt toho stupňa reality, v ktorom sa dovoláva pravdy, ktorá ani zďaleka ešte nemá ´náskok´ tisícročí pokiaľ ide o dušu o, ktorú za pravdou zaostáva.