veselo si šafária
s tela
a kosti podlomenej
černe a času čo v závetrí formy
neguje od prachu si čistí pierka a ti je treba znova
roztiahnuť,
ako záclony sa pohnú do vetra..
korba sa vstane do topornej stavby nad hlavy
všetkých modrých očí
múmie nebeské zídu dole a o kameň sa v tejto odpornej dileme
pristihnú pri mieste činu ako v dráme, ktorá sa nikdy nestala agóniou
z lásky, ktorá ešte že nestála za všetko čo nič nie je ako ty
na lodi, ktorá ide lesom
a dochádza v momente akýmsi bodom opisu
a a a triezvo uvažujúci list sa obráti na prach ako strana
a dôjde na tie slová, že v pláne B sa nedá pohnúť kostrou
a že jej kostrou sa dá len hodiť
do tmy, v akej šíri sa studená zášť
do tmy, v akej padá plášt šedi
cez mŕtvoly keď ich pália boky
čo vymrdali
ako také háky zavesené o niť absolútneho kurzu
temer nedokonalej čistoty ega
temer nedokonalej čistoty kauzálnych spojov do tranzu
v dusnej atmosfére živlov čo sa žerú čo sa zožierajú
načisto sa zožierajú
ďaleko odtiaľ to, ale nie je v kose emergenie do spaľujúcich spľaškov
na
konci koncov do bodky žiletky, alebo inej fretky
a tá mu poviem do ucha
ti príde draho
, ale on to vie a preto sa na neho tak čučí
ale a v medziach morálneho zákona slušnosti je
do seba zahľadená
priepasť, ktorá je otvorená ako kniha
o kancoch a strosko-tancoch stroskokancoch