Je realita odrazom
nejakým
mostom
pod ním ležím
s túžbou na mraky
odkladám tepláky
vychádzam z bytu
túžiť a túžiť je to strašné únavné
je to ako holé nebytie vôbec pri zmysloch
pri dvojzmysloch
vôbec, žeby len túžiť ma stálo všetky sily
všetky
peniaze
za túžbu čo núti zo všetkých možných záhybov
sa ohýbať v poslednom slove
a to nejde nikam po ňom túžiť
ani slová už po ňom netúžia
ako nerealita, ktorá je živlom kladným, ktorá je živlom záporným a ladným
stačí sa realizovať do konca, v ktorom sa začuješ, zazrieš, zasmeješ, alebo zahneš
na výsledku potom nezáleží
a ani dôsledku, v konečnom štádiu
v médiu, ktorého sloboda je vyvatovaná
vyvatovaná sloboda pre skapíňajúcu zem
my sme ho zabili my sme to spravili
našu zem, v médiu
v médiu túžby, ktorá je logickým imperatívom, ktorý je imperatívom povinnosti
morálneho zákona
k spoločnosti sa obracať chrbtom ako slovom zákona v sebe,
a to
dokonca slovo ho nedobehne
v prísnom kuku čo robí na mňa
v srande si verí, lebo rajda to je na všetky smery
a fóry ešte nejde stranou
stojí ako stĺp, ktorý sa pomaly zosype dole vhľad
po povrchu sa zbehne všetko reálne nastane za dlane
a spojení s vonkajším svetom čiernych myšlienok aké vzdal
vzdal všetky myšlienky, ktoré by za niečo dal
na háku, v akomsi takomsi obzeraní sa vo výzore, ktorým bráni sa
za niečo čo by dal, alebo nedal za nič v drieku
a myšlienke, ktorá sa jej v
v tlame láme ako zub