Nie som vnútorne, ale ani navonok vyrovnaný, s tým, že by sa mohlo diať ešte niečo ´viac´. Zato si to aj tak predstavujem, že existuje tvarová symbolika, ale aj symbolika celistvosti. Určite ten celok je von koncom celý. Za každý rad, ale sa stavia príčina. Neexistuje, ale preto kritika. Vieš, že ten koho nemôžeš kritizovať ten ti vládne. Si máš odpustiť kritiku? Kritiku si neodpúšťam, lebo ma zranilo, že som dával zo seba niečo a vyšlo to nazmar a ešte ma tu nejaká nula bude zosmiešňovať na mieste. Ako takého ´idiota´ a ´šaša´. Ale má recht nula jedna. Nech sa zadusí na svojom vyrechtanom zobáku. Rehoce sa toľko čo jej zobák narástol.