Pravdivosť myšlienky alebo konania nevychádza z toho, či im všetci veria alebo ich odmietajú, ale z toho, či zachováva pravidlá logiky.
Pravidlá logiky?
Poviem, že v prírode neexistuje logika a napriek tomu tam existujú pravidlá, ktoré príroda nikdy neporušuje
za predpokladu, že poriadok vznikne až v momente, keď sa podradíme
jej pravidlám.
Naší dialektiku nazýváme materialistickou od té doby, co nehledáme její kořeny v nebi či v hlubinách naší „svobodné vůle“, ale v objektivní realitě, v přírodě. Dialektika myšlení vyrůstající přímo z dialektiky přírody si udržuje čistě materialistický charakter.
Myslím, že je nedopatrením nazývať ´prírodu´ objektívnou realitou. Jednak keď už pre nič iné tak preto, že dialektika nie je objektívnym druhom doplňovania sa protikladov, v rozporoch vecí samotných. Aj keď príroda má materiálny charakter, tak ten určite nevyplýva s poznania ´objektívnej prírody´.
Príroda nie je o nič menej objektívna ako pravda. O nič viac objektívna…