až večer

10. januára 2016, kristchortura, báseň

——šelest lístia

šelest beštie

žije-nežije

zabije-nezabije

hodinu aká bije

v dvanástich

očiach medzi, ktorými je úpenie

preskupenie

vedomie do krve zrezaného búrkou a odporom

mladosťou

v búrke a tresku
na pomstu
ti odprisahám svoju krv
čo tečie horami a lesmi
čo tečie dušami a horizontmi

—-poď k bráne pádom poď do duše povedz
tichu nech ľahne popolom
povedz, že v čom som kto som
na omyle toho kto je v tom
—-chceš mi Satanu kázať tvoju orbu
chceš mi dávať svet svoj špinavý na moju korbu
prečo ma radšej neprivedieš k rodinnému krbu
prečo radšej nedáš mi za trest dych života, ktorý ma zobudí
po smrti, prečo mi radšej nevrátiš čo sa mi ušlo
za osud
prečo mi radšej nevrátiš čo nestálo za pokus
—-ukazuje pitva, že karma sa mýlila, že čo karma zočila
to zotročila
za zenitom labyrintu čo je mostom na entu-entheogénu
entuziazmu teórie-scenérie-života-búrky-do kosti morku
—-z
čara bolesti

aká zaklína

sníma živly za pochodu

kôrky stromov

v pôde

rodnej zeme
rannej zeme
—–na rade
—–na rade
——na rade
——–na schode
———–na schode
————–čistý je živel
—————-čistejší ako piesko zrniečka
až uzrieš, že máš zavrené viečka
spadne klietka
života ako opona
z hora spadne list; jedna špička jazyka
sa ma dotkne
hlbšie ako iná