Viacerí upozorňujú, že kapitalizmus môže skĺznuť do fašizmu. Najnovšie o tom píše Rado Geist. Otázkou je, či v ňom už nežijeme. Zatiaľ sme v chránenej zóne, ale je len otázkou času, kedy vypadneme za hradby do sveta nikoho. Kapitalizmu na človeku nezáleží. Dnes sú to umierajúci ľudia v treťom svete, pracujúci v ťažkých podmienkach, obete politických a obchodných vrážd a mŕtvi vo vojnách o zdroje, naši bezdomovci, samovrahovia, zavraždení, narkomani, chorí. Zajtra to môžeme byť my. Ale bezohľadu na to, či sa nám podarí udržať sa sociálnej siete, ktorej oká sa rozširujú, ľudí z nás robí práve spolupatričnosť a nezmieriteľnosť s utláčaním iných ľudí. Nemal by nás motivovať strach o seba, ale oprávnený hnev voči akejkoľvek nespravodlivosti a vôľa pomôcť tým, ktorí nemali to šťastie ako my.