totálne bezvládie

14. februára 2016, kristchortura, báseň

 

ju…..neboj sa

dožiješ

sa

ešte toho viac než myslíš

vždy

bude záležať

na tom o čo pôjde

keď slnko výde v temnotách

-chce byť s ňou tak mu ju neber

slnku, ktoré opisuje kruhu priemer

a choď skôr za nosom

smrti s kosou

veď výslnie

hovorí, že nie

a myslí, že áno

jedným

dychom na ráno

vypustená z úst

čo otvorila ako lono

pre smrteľné prípady o akých sa jej nesnívalo

a v tom smiechu veselom

kino zmĺklo

chcelo čas

predstavenie života

predstavenie sa obzoru

v sklenenej guli

a vtáku v nej čo postavený do pozoru

vládne krídlami

tiahne

za

hodinami

v tesnom závse

padajúcej tmy

pod holým nebom

sutinami

stačiť mu bude jej

skončiť niekde tu

na pozadí života  je smrť jeho absencia

bez mála

v pohybe sa jej pustí očko

pozrie sa mu pod kožu

a text sa rozpustí

v dlaniach

pomaly zráta omyly

a ide sa ďalej

dožívať

dožívať si a užívať

sa

kto v tom konečnom dôsledku asi aj pozná rozdiel

iný stav, iný diel tela

čo zasunie do polovice svojho zorného poľa

zatvári sa xichtom prd

ostane už len hrb

hrdý na svoj život zmrd

sám seba pozná ako nikto

daj mu šancu ja už musím bežať

zajtra s tebou je jednota samovraždou  s úzkosťou

nezmernoooooou

navyše už beží

s každej strany zlodej spánku

v snoch my o vlkoch

myslí na mamku

mrzačenie svojho stavu

si vešia okolo Zeme

chcem sa opýtať na nové poradie

o sóme

o sume

Zeme

aká mi pripadá

ako tak vzdialená jedna jediná

totálne bezvládie