nepovedal by som-kult minuleho nie je nacionalizmom kedze nacionalizmus je aj o stupni rasovej vyspelosti-rasa sa vyvija-vôľa k moci je stupňovaním toho čo je dobré a pritakaním inštinktu-ak inštinkt velí ´pronárodne´ cítiť čo inými slovami je nacionalisticky-tak to nie je žiadny anachronizmus.
dogma je světonázorový axiom, bezprecedentní předsudek
nepoznam etymologiu toho slova/ale vychadzam s toho, ze existuje nejake ucenie, ktore
sa stalo praxou s coho sa odvodila jeho teoria-to by som nazval dogmou.
před chvilkou jsi licitoval začátkem v otázce: co bylo dřív? nerozumiem
? a co tu vobec je ked tu nic predom nie je?
prostředek –coho?
Pravděpodobnost, chichichi, vážně pěkný oxymorón. Podobenství je znaková metafora.
-ako v pripodobnovaniach-ked dobre chapem?čo nie je znaková metafora mimo podobenstva?čo nie je znaková metafora mimo podobenstva?alebo čo ňou je samostatne
?
„Přesně“ tak, přes – ne?ako keby som povedal, že slobodná vôľa-voľba predpokladá, že tu už nejaká sloboda je-ak tu pre túto slobodnú vôľu, alebo vôľbu nie je sloboda-potom sloboda-ktorú tu ako taký chcem poskytovať svojej vôli, a svojej vôľbe nemôže existovať ´slobodne´ teda samostatne-teda nezávislo od toho ako sa ja rozhodnem-ako sa ja rozhodnem vyplíva s toho, že do akej miery som slobodný-je miera v akej je mi sloboda poskytnutá mojím chcecním, ale to už tu to chcenie musí byť a to ešte ďaleko skôr ako ´som slobodný´.to do akej miery sa ´spodobňujem´ /podobenstvo/ tj ´som´je dané mierou v akej som sám sebe schopný poskytnúť onu mieru slobody pre rozhodovanie sa, ale rozhodovať sa slobodne takto predpokladá, alebo má za predpoklad, že už do tej miery sa slobodne rozhodnúť slobodný som. ak by som mal brať túto mieru za mieru v akej sa slobodne rozhodujem samostatne potom sa do istej miery nemôžem rozhodnúť neslobodne, lebo to neslobodne sa rozhodnúť by vyplívalo z mojej nerozhodnosti sa rozhodovať vôbec, ktorá o sebe sama, ale nie je vec.všetko je to preto len vecnou mierou slobody, ktorá je mi údajne poskytovaná samým sebou-avšak ak sám ja nie som vecou o sebe-potom tá vecná miera musí byť odvodená od slobody, ktoru mám sa rozhodovať-nemať túto slobodu slobodu mať nie som slobodný.je identita oněch „nebezpečných“ národů (jako dříve existovaly „nebezpečné“ třídy): autochtonních národů Evropy. Mít identitu je jim bezmála zakázáno.Kým?multikulturalistickym-pluriversom.
Ohrožení je permanentní lidský stav, ale já nepříznivé klima nepovažuji za bezpráví, ale spíše za spravedlnost-bez péče-nebezpečí-otázne aký stav -na živote priamo keď ťa neohrozuje nikto nie si v stave permanetného ohrozenia jedine, žeby si bol permanentným sebe hroziacim nebezpečenstvom si sám.
niečo ako potenciálny sebevrah-také existencie majú v našej spoločnosti miesto za stenami pre choromyseľných kde ich dávajú do poriadku z nebezpečenstva do ´pohody na liekoch´-
„Přesně“ tak, přes – ne?
byt prislusnikom nejakeho druhu, alebo rasy, alebo etnika je dogma? bezdo
vodna a bezprecedentna? ako ako dopredu?
Dopředu? Kam? Ty vážně věříš na pokrok?neviem čo myslíš-nepovedal som, že pokrok je cestou vpred, alebo vôbec-len hovofrím, že dozadu nemôžeš stopovať pokrok ako keby ´nešiel nikde´-ako keby si od konca došiel začiatku-neviem či sa chápeme v tomto bode.
myslis v kategoriach existencia -esencia?
Kristiáne, už jsem Ti asi stokrát říkal, že nemyslím, jen cítím a vnímám, samosebou že s různou intenzitou/ak si človek tak myslíš určite/
co bolo skor?ako daleko s tym chces zajst? bolo skor nic alebo nieco? nieco alebo nic? kto ti na toto da odpoved?
podsouváš mi něco, co nesdílím a k čemu se nehlásím; opakovaně prohlašuji, že „začátek“ je abstraktní technická metafora.
opakovane prehlasujem, že smerom dozadu sa na začiatok nedostaneme-nemyslím ten začiatok, ktorý sa smerom vzad dá zobrať ako bernú mincu.
k tomu by som sa ešte vyjadril.
ak pridáš nejakých ďalších myšlienok. zatiaľ mi tá otázka vývoja, začiatku-konca- a dopredu a dozadu nie je celkom jasná, alewbo zrejmá.myslím, že v tomto bode si nerozumieme-ovšem na lineárne plynutie času neverím, ale pokrok nie je otázkou času, ale čas je otázkou pokroku. to aj o začiatku platí.