22

13. marca 2016, kristchortura, báseň

 

 

tototorzoo

taký si akým chceš

byť u toho nastaneš

symbol

všetkého negatívneho

svojou podstatou

od zeme neviditeľnou

pretože svet najmenší je všade

najrozhodujúcejší

pretože taký svet je svetom

v

stave

 

mimo dobra a zla

svetom najmenším zo všetkých najmenších svetov

akých menovateľom

je koncentrované pojmovo

subjekt

v solipsistickej vízii Buddhu

histórie

čo sa odvíja od svojho ja

aké nemá na slovo

čo nepočuje

podprahovo

keď táto genocída prebieha

invektíva na oko

než až zavládne ticho

medzi živými zo smrti

žijúcimi

svojimi poznatkami

štyrmi pozostatkami

prahmi [skutočnosti]

prekročenej

bez milosti k sebe

čo dušu uvládze vyviesť z omylu
do poľa sugescie

abstrakcie

deštrukcie

seba-samého

na viac že k sebe

sa neodvolá z kriku úzkosti

stimulov

titulov

viac než sebe

a viac než o sebe na úkor

na obzor

slov čo nič n ehovoria

a preto teda mlčia
mlčia
samé sebou

sebou samé mlčia
a ja k ním cestu neviem

neviem k ním cestu cez seba

v praxi

v metasyntaxi
super ega

a interakcia

trakcia a

vid

a mnoho

teoretická prax

praktická

ničota
ontologickej matérie

mizérie

akej spoločnosť miluje

matéria

miluje hypotermiu

v delíriu

sebevyznania

postrannej myšlienky

fantázia

fantázia

bielych miest na mape

zeme

sa ukazujúcich

živých mŕtvol ľudstva pod nohami

za pätami

aké má okrem iného svojho

konca za aký ťahá

statočne

a očne
vidiaceho sa v sebe

svete

akého myšlienka

je najťažšou z najťažších

skúšok samostanosti demoralizovaných

demócia

všade vôkol
koho každého napadol

na vonkoncom tvrdého

mašinériou aká miluje mizériu matérie

dáva ju za reč ak nestojí

a čo viac čo stojí

ten život

ako

čas

ako rozum