23

13. marca 2016, kristchortura, báseň

suma sumára
dohára

voľné myšlienky

aké neovláda

asociácie

z tela

čo vykliesnil

z lesa
horiaceho na dlani
urazeného na život na smrť
mama-sumára

všetkého utrpenia

dohára za okolností čo nevie

nikomu strpieť

v maske s tvárou nebytia

hniezda

koexistencie každého afektu aký kopíroval

…do jedného s prevahou

aký vzal

s výzvou čo na perách vyvolala podozrenie

zdanie sa mu nechcelo

vykázať za všetko čo si chcel zakázať
v protichode

prírode

na bode jedného

a druhého celku-von-koncom

silou mocou čo mu nevie asi odpustiť

ako strojcovi všetkého optimistického šťastia

od šťasteny čo zakríkol

bez vedomia ďaleko bližšie než myslel

v momente čo vyznie ako strach

v potlačenom amoku

na fleku

akého sa v prevahe vzdal

do vleku veľkého tresku

čo nevydal za tisíc rán zatnutých pod kožu

ako malé zuby čo ju z nej zvliekajú

cíti ako jej pod ňu lezú

vždy nové a vždy menšie

zuby svedomia

zúbky svedomia čo ešte len rastú

ako sa vyjadril sám

on