Fico, Danko, Bugár a ďaľší predstavitelia takzvaných „štandardných politických strán“ v ostatných dňoch zdôrazňujú, že treba, po výpadku SDKÚ a KDH, urobiť všetko preto, aby nedošlo k rozvratu politického systému. Všetci vieme, že Kotleba, Kollár a Matovič sú v tomto zmysle „neštandardnými politickými stranami“, no len málokto prizná, že celý slovenský stranícky život je jedným veľkým neštandardným politickým systémom.
Za rozpad Československa môžu strany, ktoré dnes ani neexistujú, za vstup do EÚ vďačíme strane, ktorá skončila v červených teniskách, za ostrakizáciu Slovenska v EÚ môže strana, ktorá nemá so sociálnou demokraciou nič spoločné, za etnické vnímanie juhu a etnické vnímanie politiky môžu maďarské strany, za radikalizáciu spoločnosti je zodpovedný nenávistný diskurz takzvaných „štandardných politických strán.“
Zdá sa, že všetky tieto formácie, bez opory v dejinách a tradíciách, bez znalosti politickej a spoločenskej mentality, založené účelovo, ako hračky oligarchie sú všetkým možným, len nie „štandardnými politickými stranami.“ Fakt, že máme v parlamente neonacistov a panie, ktorých agendou je „charita“ čím si zjavne mýlia parlament s vyhlasovaním Miss Plesu v Opere, neznamená, že ústredným programom novej vlády, je záchrana systému, v ktorom síce popri Kotlebovi vyzerá aj Smer a KDH ako historická formácia so státisícmi členmi, no vskutočnosti sú len inými dlhšie pôsobiacimi formáciami ako on.
Slovenské politické strany nie sú schopné mobilizovať, vytvoriť systém politického aktivizmu, nemajú státisíce členov, ťažko sa identifikujú s nejakými jasnými predstavami o spoločnosti a vôbec nechápu, že politický život sa už niekoľko rokov neodohráva v ich štruktúrach, ale spontánne, na sociálnych sieťach, že je súčasťou informačnej zábavy a že pravdepodobne zaniknú všetky skôr, ako pochopia, čo to znamená, byť na čele formácii, ktoré svojou expertízou a schopnosťou inšpirovať prenikajú spoločnosť, organizujú ju a predovšetkým prinášajú nám impulzy, ktoré autenticky formujú budúcnosť krajiny.