Všetko čo som kedy dosiahol je vedľajšie pretože nič to všetko neznamená, pretože je to len prach, ktorý sadá na povrch stien a na povrch izby a na povrch môjho zmýšľania, ktoré ma robí silnejším, lebo sám sa cítim byť takým akým som v sebe samom. V reflexiách všetkých prítomností, v tých tisícich povrchoch na všetkých tých plôškach aké zviditeľňuje ztemnelých hodín bytie; prečo len mi hovoríš o láske čo nepozná hraníc keď všade ukazuješ mi pred všetkými všetky moje hranice, ktoré sú nehmatateľné ako ruky, ktoré zvádzajú preč od okamihu v bezprostrednej blízkosti každej nátury-blížny môj kde si tak ďaleko, tak ďaleko kde je svet s tebou bezomňa, a kde kraj do ktorého sme sa narodili?