Život so smrťou nemá nič spoločné. To je práve asi to načo pozkazuje Nietzsché, keď sa snaží odvodiť živé z mŕtveho. Povie, že živé je len odrodou mŕtveho a to veľmi vzácnou. Veľmi vzácnou nato, že je odrodou mŕtveho môžme sa opýtať? Dokedy žijem viem o sebe že nie som mŕtvy, a keď budem mŕtvy nebudem o sebe vedieť, žeby som kedy bol živý? Som zo života mŕtvy, alebo živý zo smrti? Smrť je niečo radikálne iné? Naopak skôr by som povedal, že smrť je niečo radikálne rovnaké. Preto, že inakosť života a smrti sa zakladá na ich ´celkovosti´. Život a smrť majú spoločné to, že sú jedným celkom. Avšak, že smrť je tou krajšou polovičkou ´života´, lebo život je tou druhou stránkou smrti. Nie je to napríklad tak, žeby život mal temnú stránku akou by bola smrť? Skôr naopak tak, že smrť má svoju temnú stránku, ktorou je život. Zovšeobecnene povedané je život a smrť celok, ktorý je vžy jeden, ale preto, že nech žiješ koľko chceš životov a nech sú tie ako chcú byť iné bude smrť vždy iba jedna. Večný návrat je spôsobený tým, že do toho istého života nevkročíš, že nevstúpiš do toho istého života ale smrti vždy. Keď zo smrti sa život opakuje sa opakuje preto, že nie si živý už len preto, že žiješ, ale že nezomieraš a teda to je podmienené. Život je z môjho hĺadiska podmienený tým, že človek nezomiera, ale žije. Tým čo sa nedej je podmienený. Keď poviem, že sa nič nedeje čoby dávalo zmysel ako keby som povedal, že čo sa deje je nič, ktoré nedáva zmysel toho, že sa deje to, alebo to.