You’re missing the point. Suffering is a part of life, you can’t throw the baby out with the bathwater.
You assume that life has inherent value – and as any two-bit nihilist could tell you, nothing has inherent value. Only the things which we decide upon collectively to have value, have value. And what the human race, in general, has decided is that suffering is something we do not want. Suffering is something we could do without. The human race does not desire life, for they already have it. They desire an end to suffering, and this suffering can swiftly be ended with the end of breeding. Yes, this will cause an end to life itself. But as humans do not wish to do harm to other living beings, they should not in turn wish to create new living beings, as those beings will inevitably be harmed. Why? Because if they had not been created they would not have come to any such harm.
Logika, ktorá vyplíva zo zlej karmy toho, že človek vôbec príde na svet je tá, že všetko čomu sa dostane ´života´ bude naďalej pôsobiť utrpenie. Pokiaľ rodič bude mať potomka ten bude chtiac, alebo nie pôsobiť utrpenie zvieratám, rastlinám, prírode, ostaným ľuďom. Pokiaľ má život zo svojej podstaty byť nejakým spôsobom utrpením spôsobovaným jednému človeku iným potom všetko utrpenie je ako tak spôsobované už tým, že človek žije čiže nie ´túžbou po živote´, ale ničím viac ako je táto túžba; ako Nietzsché by povedal, že kým viera je túžba po nevedení tak život je túžbou po niečom inom ako život.