mesto čo nesie
stopu tvoju tvoj logos
exodus exodus tvoje torzo
do kameňa v akom tep je uzemnený
zakliesnený do divokého vytia
z krku vyťahuje telesné ostatky
spomienky čo nepraje nikomu
a na druhú stranu sú ako sú
dejinné splátky
všetko chce moment na strope
už sa ho chytá
nikoho nikde
hlboko hlboko hlbšie
než dovidíš do Zeme čo nepozná
nenávisť, násilie, misantropiu, melanchóliu a melodrámu
ako
inkarnované pudy akých
sa nedomôžeš bez empatie na prázdno
prázdno čo možno sa dotkne na mene
ono, ono, ono
mesto Prešov
Prešov
vo hviezdach
vo hviezdach
čo vzďaľujú sa k vysokánskym školám
na pozadí histórie aká sa opakuje
omylom