pakult logu
v miere ducha
neprítmnosti
súčasne sa obracia
do Zeme oka
z oka akej vypadol
na prach
z neho
vypadol
list do vetra
z vetra proti vetru
mlynu
na vrch
ľudstva hory človeka
aký prenáša
bytosti zla ako čierna mágia
za vzory a nostalgia
sa v afekte skrýva
čo kde tu a kde tam hneď
sa vzýva