Nádej neumiera posledná

7. apríla 2016, kristchortura, báseň

 

fakt, že mizéria

sa stala novinkou

ako nič nové pod slnkom

pod kožou

svetlo-milné rastliny

jedia zbytky z vlastnej ženy

vyžrané z vnútra z miery do akej je človek

ona zmyslov zbavená kreatúra

fragment jej ega

nomenklatúra

psy trhajú skamenelé vnútornosti

zo živých kostier zbytočností

na zemi ako v úsvite všetkých čias

aké v hmlách nevedomia

sa otvorili
kázať zákon schválnosti

a tak ako býva zvykom

jedným ostrím mesiacom

režú záhyby

sudby jednej hudby budúcnosti

čo nepozná osud osudu
s kosou na pleciach

mäsom vedomia

spiac na ružiach