Zima na veky

7. apríla 2016, kristchortura, báseň

Zima na veky
špina holých právd

prekliesnené zmyslami ciest

nebyť cudzincom v koži

ako presýpacie hodiny

čo pustí sa do hlbočiny

z vlastnej existenčnej končiny

zahne do záhybu

preventívna kreatúra za činy

ku akým na slovo vzatým

sa vyjadrila

aby sa posmelila smerom do smrti

jedine tam kde inde by bol

život

v živote nie je nikde inde
ako v páde hore dole

telesným fenoménom k prachu

vôľa k moci jeho

prachu

fenomén auto BIOS

spoločnosť ako Oidipus

čo zosadený z trónu izby vlka

sa hľadá

a hľadá

ako sa mu ona núka a núka