Pod zemou

18. apríla 2016, kristchortura, báseň

 


nikdy nebyť sebou na oko

obtiaž

vrah sedí v tichom kútiku oka

druhého

sám sebe je pánom domu
ale nepozná sa v ňom

nikdy nebyť byť skôr ako nikdy

ako vždy sám sebe pánom karmy

cykly sa opakujú všade sú uzly nutnosti

zacyklené sú v zuboch

šťastia sa blískajú

celé vedomie je iného

ani nemihne kútikom

ani z kútiku

sa nevyvlečie ako z kože

lánom večnosti

prejde

cez mŕtvolu