Keď poviem v opaku k tebe
kto som čo som
nikto nič
mám po obede
, ale smrť ma ešte len čaká
hrozím sa, že narodím sa
už sa zmráka
na lepšie časy horšie
na horšie časy skoršie
ako keď vychádzam na Zem
pred sebou sa ukazujem
ukazujem sa bez dychu
čo ma stravuje
už mám po obede
a dýcham len nevládne
dávno som sa zamysel
dávno je po mne
nie aby taký život
aby taký živel bol mal zmysel
žiadne jednoznačné odpovede
nič horšie a nič lepšie
na koniec nepovie
ľahne si pod Zem
pod Zem si ľahne
Čo myslím, že neviem
nepočuť nevidieť
nič nechcieť od seba
od seba na nerozoznanie sa
poznám, ale iným teda druhým
verím ako sebe nie
nekonečno v láske
k telu duše bez zmyslu
pre vec samú čo nepozná život
za A do bodu B
ako vidno je všetko ináč
ináč ako si človek myslel
ako chcel ako jedno čo povedal
nepreniká
pod kožu
pod kožu žiletkou
ako fretka
smrť je jej jedna cetka-tretka
pozrie sa do oka
z akého vypadol
naveky do neho
sa pod Zem prepadol
nikto odtiaľ už nikdy ho sem
nevytiahol
do bytia z nebytia
smrtka
ho nakopla-hopla
smrtka ho odkopla