fragment

24. apríla 2016, kristchortura, báseň

 

hýbať sa je ľudské

nič sa neboj

preto, že ťa dobehne

smrť na mieste

zabudnutia

pomaly, ale iste

na mieste zabudnutia

kde smrť sa hne

nehne

vyskočí na kone menom afekty

každý ma na očiach

pudové klapky

keď sa tak podeje

vyskúša si masky

krv ho zaleje

ako studený pot

nepôjde o život

o nič iné

vezme si za príklad

čo už je aj tak dané

možno pôjde o nápad
vedomie iného je
cudziu vôľu k svojmu tempu trysku

pridá

zadá sa už len slovom