NEVEREST

24. apríla 2016, kristchortura, báseň

 

pohyblivé telesné schránky

zo strhujúceho eskejp rumu mejkap rozumu
xnoybis
voľným pádom na hubu

dám si jednu a prána mi zvýši otáčky

druhé husle

čisté blaho

v jednom tele

hlboké ticho

voľným vzostuom k Olympu,

aby si našiel svoju nalpu
čo bude ti dýchať na holý krk

 

na holý krk cestou k NEVERESTU

dáma s hradným pánom

nad každým ránom vyplače sa smrti do náručia

a potom k jeho skalpu

pridá aj za kvapku slze čo uronila

aby tak ďalšiu etapu života preskočila

skrze ďalšiu šupu medzi oči

a hákom

pod rebro
kde odvisne semeno
každé ráno

jej na kozách

jej na kozách

čo pulzujú o preteky

ako zaberajú pomaly lieky

na mozog vyfúknutý ako zo škrupinky

už len mimikry

ich ikry čo prostredné kravy pojančili

šminky jednej cicinky

naporiadku až do zabudnutia

jej vedomia pnutia

na zvracanie

sa bez komentára
čo poslala mi asi žena hovnivala horára z chotára

jej ho-v-na matere

v otvorenej diere Zeme

čo do nej nazrieme
ale v celku bez výhrad

máme už v živote základ

vákua od nej samej hovnivalky

čo bude polievať jeho fialky