princezna na zotrovačnosť
celková vďaka za vďačnosť
svojho druhu rýdzeho vedomia
seba čo do nevedomia
poznáva
kým nezaostáva za svojimi slovami
slovami, ktoré nevidí, nepočuje, nezmôže sa na ne
aby tak medzi smrteľníkmi otvoril dlane
smiechu
aký sa vydáva za neľudským osudom
bez toho aby na oči vlastné im
uvidel čo ešte nevidel do smrti živé
biele domy zapálené ako kostnice
obetavé, ale zabudnuté celé mestá a ulice
dravé sondy do ľudskej mysli
padajú s celou váhou na DNO
hodím mu lano, ale nepolezie
pomaly z hladiny na akú sa zniesol dážď
v tichosti ukrutnej v akej som nútený dýchať
zo svojho popola
kým moja cela je studená
zazdená výkrikmi akých sa mi dostalo
z noci na deň
a zo dňa na noc