jazyk

26. apríla 2016, kristchortura, báseň

 

nebolí slovo

čo jeho je od bolesti

akej sa dávno stráni
k možnej polarite furt má ďaleko

klaňat sa jej asi treba ako bohyni

ktorá domenštruovala
čo je asi známka jej pôvodu z hora

od zvieraťa k prachu pravdy

akým sa vyjadruje singularita

dutiny všetkých závitov mozgu

odkiaľ vyháňa tú pliagu

nazdar bohu

všetko v ťahu

milióny rokov

kontraevolúcie sú naložené v kýbli záchoda

moja nevýhoda

sa stala plusom

generujem kupodivu viac ako dosť

hodnotových rebríčkov s akými mám čo do činenia
prenos k tabuli rasy
nožnice sa zo široka otvárajú

strapce, ale vysia nad kozy
oblačno na lačno sa chveje
nebeská klenba len aby nespadla

do chvíle keď z nej vypadne

háčik jeho umieráčik

huhuhu

sova

húka

húka

do noci