Znova stojím v kúte bolesti Zeme
nikto sa mi neozve
nikto nevypočuje
slovo do vetra v jej záhyboch
napol človek napol zviera
Chce nás zožrať oboch
Znova stojím v nezvestnom slove
ako oťaže padajú padajú hlbšie
zarezané do rán sú reťaze
v kúte bolesti smejem sa sebe
potichy tichšie ako v minulosti pred tým
musel som byť blázon nebyť
vôbec pri zmysloch
v jej záhyboch, ktoré bolia
v otvorených ranách
do akých šum vetra nesú polia