nepadlo slovo
ani jedno vedľa
hmla bola hustá
podľahla Zemi krv moja
znova sa postav do krku upadá slnko
je ho vidno v tieni
tvojho slabého ja
celkom priesvitné myšlienkové pochody
zo zabudnutia keď už len raz -dvakrát sa vyspíš do smrti
a ochladnú prúdy
okolospiacich mŕtvol